Bratislava 18.marca (TASR) - Ak bude prípadná vojna v Iraku krátka, slovenská ekonomika ju takmer vôbec nepocíti. Ak sa však konflikt predĺži a významnejšie postihne krajiny západnej Európy, môže dôjsť k ohrozeniu plánovanej výkonnosti najmä v oblasti exportu a investícií.
Analytici predpokladajú, že kľúčovým momentom pre svetovú a tým aj slovenskú ekonomiku budú dva týždne od začiatku útokov USA a ich spojencov na Irak. Ak už v tomto čase bude jasné, či sa konflikt blíži ku koncu, bude to pozitívna správa pre ekonomický svet. Ak však dôjde ku komplikáciám a ďalší vývoj ostane neistý, nastanú problémy. "Trh sa pravdepodobne začne viac obracať na stabilné investície, akými sú zlato alebo švajčiarsky frank," myslí si Mário Blaščák z Ľudovej banky. To by malo za následok stiahnutie špekulatívnych investorov aj zo slovenského trhu, sprevádzané miernym oslabením koruny.
Problémy môžu nastať pri prudkom náraste cien ropy, možno až nad úroveň 40 USD za barel. To by významne predražilo nákup čierneho zlata na slovenský trh. "I keď sa všeobecne predpokladá oslabenie dolára, nemusí byť natoľko významné, aby stlmilo prudký nárast cien ropy," poznamenal M. Blaščák. Pripomenul, že v súčasnosti asi najväčšie zásoby ropy použiteľné na export má Venezuela, Irak však patrí k najvýznamnejším producentom tejto strategickej suroviny a jeho výpadok sa dlhodobo dá len ťažko nahradiť.
Dopad na ekonomický rast je v súčasnosti ťažko odhadnuteľný. Bude však významne závisieť od vývoja v Európskej únii. Možno očakávať, že v prípade predlžovania vojny sa USA dostanú do čiastočnej ekonomickej izolácie a dôjde k utlmeniu ekonomickej aktivity. Ak to postihne aj západnú Európu, SR môžu čakať problémy v oblasti umiestňovania svojho exportu na týchto trhoch, keďže EÚ je hlavným ekonomickým partnerom Slovenska. Investori sa tiež môžu rozhodnúť spomaliť, oddialiť alebo zredukovať plánované investície. To sa v konečnom dôsledku odrazí aj na raste HDP, ktorý Štatistický úrad SR odhaduje v 1. polroku 2003 na 4,8 % v porovnaní so 4,4 % v roku 2002.
