Bagdad 18. marca (TASR) - Mnohé ťarchavé Iračanky sa rozhodli porodiť predčasne cisárskym rezom, aby nemuseli riskovať pôrod počas vojny. Dokonca aj za cenu pôrodu v siedmom či ôsmom mesiaci.
"Vďaka Bohu, že mám dieťa pred inváziou," vyhlásila po predčasnom pôrode syna Muhammada 28-ročná novopečená mamička, ktorej bábätko umiestnili v starom inkubátore.
"Tento život je strašný. Bush sa pripravuje zaútočiť. Bojím sa, že vypukne vojna a ja nebudem môcť porodiť načas," vyhlásila s plačom jej suseda na nemocničnej izbe.
Iračanky a ich rodiny majú v živej pamäti vojnu v roku 1991, keď rodičky nestihli prísť do nemocnice v dôsledku náletov a zomreli pri pôrode, alebo prišli o svoje dieťa.
"Požadujú pôrody cisárskym rezom. Chcú priviesť svoje deti na svet čo najskôr. Chcú si ich zobrať domov, kým vypukne vojna," vyhlásil pôrodník a dodal, že mnohé požadujú pôrod aj nedonosených detí v obave zo zákazu vychádzania, z prerušenia dodávok vody a elektriny a z cestných uzáverov, čo by im znemožnilo rodiť s lekárskou starostlivosťou.
Preťažení lekári dávajú prednosť prirodzenému vyvolaniu pôrodu pred cisárskym rezom, avšak v dôsledku dlhodobých hospodárskych sankcií nemajú anestetiká pre epidurálne injekcie, čo znamená, že ich pacientky čaká bolestivý, dlhý pôrod.
"Rodila som tri dni. Nemohla som si pomôcť. Stále som čakala, že sa každú chvíľu začne bombardovanie," vyhlásila 30-ročná mamička malého Aliho, ktorej stres vyvolal na pokožke alergickú vyrážku.
Podľa vyjadrenia lekárov aj ženy, ktorých deti boli donosené, rodili ťažšie a dlhšie v dôsledku strachu a stresu. Zdravotnícky personál musí prehovárať vystrašené mamičky, aby neutekali z nemocnice s nedonosenými deťmi, ktoré podľa lekárov potrebujú inkubátor.
"Deti tu musia zostať. Prosíme Boha, aby im aj nám bol milostivý. Zostaneme tu s nimi," vyhlásil jeden z lekárov. Väčšina zdravotníckeho personálu sa rozhodla z nemocnice neodchádzať v obave, že ak by išli domov, možno by sa po začatí vojny nedostali nazad.
