Príprava na vojenský útok proti Iraku rozdeľuje aj americkú Demokratickú stranu. I keď väčšina jej členov podporila ešte začiatkom zimy dôležitú kongresovú rezolúciu, v ktorej poslanci oboch komôr vyjadrili súhlas s prezidentovým postupom, v žiadnom prípade nešlo o podporu jednomyseľnú.
Rozdiely sú aj medzi vodcami strany v zákonodarnom zbore. Kým Tom Daschle, boss senátnych menšinových demokratov, sa jasne postavil za republikánskeho prezidenta, Nancy Pelosiová, šéfka menšinových demokratov v Snemovni reprezentantov, neprejavuje pre akciu takmer žiadne nadšenie.
Demokrati sa postupom času rozdelili napokon do troch táborov: jeden podporuje Busha viac-menej bez diskusie, druhý požaduje, aby prezident získal viac medzinárodnej podpory, a potom sú ochotní stáť pevne po jeho boku. Tretí tábor je proti vojne v každom prípade.
Prvé dve skupiny majú v Kongrese prevahu. Ale tretia je čoraz hlasnejšia. Možno nie je náhoda, že do čela odporcov vojny sa postavil senátor Edward Kennedy. Ešte stále zrejme pociťuje frustráciu z prehratej vojny vo Vietname, ktorú viedol najmä jeho brat – prezident John Kennedy.
Edward zašiel až tak ďaleko, že zbiera podpisy v zásadnej kampani voči Bushovmu postupu. Má za sebou aj senátora Roberta Byrda, najstaršieho a stále ešte najvplyvnejšieho politika. Ten v podstate každý deň tvrdo útočí na Bushovu politiku na pôde senátu.
Rozkol medzi demokratmi v otázke vojny s Irakom však Bushovej pozícii škodí oveľa menej než odpor na medzinárodnej scéne.
Demokrati, ktorí v novembri prehrali kongresové voľby, však škodia najviac sami sebe. I keď podpora prezidenta Busha klesá, väčšina Američanov je stále na jeho strane.
MICHAL HAVRAN
