Aj v tureckom parlamente sa protestovalo proti vojne. FOTO– REUTERS
amerických vojsk na svoje územie, ani s tým, aby z ich územia Američania viedli útok proti Saddámovi. Rozhodnutie snemovne sa teraz snaží vyžehliť vláda.
Chýbali štyri hlasy
Rokovanie poslancov bolo dramatické, dvoch z nich dokonca odviezli do nemocnice. Celý hlasovací zmätok spôsobila opozičná Republikánska ľudová strana. Tá tvrdila, že na súhlas s americkou požiadavkou je potrebných 268 hlasov z 534 prítomných členov parlamentu. Návrh podporilo len 264 poslancov. Štyri hlasy teda rozhodli o tom, že Američania budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou uvažovať o inej vojenskej alternatíve než o otvorení severného frontu v Turecku. Americká generalita sa nechala počuť, že takéto plány má.
Faktom však je, že vo Washingtone podobný vývoj očakával málokto, zaskočený bol aj turecký premiér Abdulláh Gul. Proti americkému návrhu totiž hlasovalo aj 50 poslancov vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja. Líder strany Recep Tayip Erdogan však hlasovanie označil za demokratické a zrejme za najlepšie, čo sa mohlo stať.
Nesúlad medzi premiérom Gulom, ktorý sa snažil o dosiahnutie dohody s Američanmi s ohľadom na ekonomickú situáciu krajiny, a lídrom strany, charizmatickýmm Erdoganom, vážne naruší stabilitu tureckej vlády len štyri mesiace po jej vzniku.
Tlak ulice a Európy
Pod rozhodnutie poslancov sa podpísalo niekoľko faktorov. Niektorí jednoducho nevydžali a podľahli tlaku demonštrantov pod oknami parlamentu. Iných ovplyvnil názor prezidenta Sezera, ktorý mal pochybnosti o ústavnosti vládneho návrhu.
Poslancov zneistil aj nejednotný postoj Európy. V Turecku totiž prevláda názor, že o prijatí krajiny do Európskej únie sa rozhodne predovšetkým v Nemecku a vo Francúzsku.
Tureckí poslanci navyše nikdy neboli nadšení z angažovania svojej krajiny v konflikte so susedným Irakom. Preto sa dá predpokladať, že hlasovali skutočne z hĺbky duše, aj keď tak vážne ohrozili finančnú injekciu z Washingtonu i Medzinárodného menového fondu.
Navyše, ak by skutočne Američania neútočili na Irak z Turecka, Ankara by stratila akýkoľvek vplyv na vývoj na severe krajiny obývanom Kurdmi. Návrh dohody s Američanmi im totiž umožňoval urobiť si s Kurdmi poriadok a potlačiť ich separatistické snahy.
To, že Turci vážne otriasli dôverou Američanov, a to, že sila amerických spojencov sa opäť oslabila, je viac ako isté.
JANA MIKUŠOVÁ
