kej administratívy.
„Myslím, že sa netreba báť čínskeho veta. Najpravdepodobnejšie je, že sa zdržia hlasovania. Nebudú stáť v ceste,“ povedal americký predstaviteľ v Moskve. „A myslím, že veto nepoužijú ani Rusi,“ povedal a dodal, že je dokonca možné, že Moskva zahlasuje za.
Postoj Moskvy a Pekingu ale zďaleka nie je istý. Doteraz sa obe krajiny prezentujú ako jasný odporcovia vojny. Oficiálne ich predstavitelia vyhlasujú, že novú rezolúciu nepodporia. Ich postoj nie je jasný aj preto, že diplomatický tlak nevyvíja len Amerika. Snažia sa aj Francúzi a Nemci, ktorí sú najsilnejšími odporcami akcie v Iraku.
Včera v Moskve rokoval nemecký kancelár Gerhard Schröder s prezidentom Vladimirom Putinom. V Paríži sa stretol francúzsky prezident Jacques Chirac so španielskym premiérom Josém Maríom Aznarom.
V Moskve médiá zatiaľ zúrivo diskutujú o tajomnej ceste Putinovho človeka Alexandra Vološina do Washingtonu. Vološin sa stretol aj s Bushom a médiá špekulujú, že sa snažil výmenou za podporu rezolúcie zaistiť dobrú pozíciu pre Moskvu pri obnove vojnou zničeného Iraku.
Medzitým sa Irak začal vyhrážať susedom, že ak podporia americkú akciu, stanú sa legitímnymi cieľmi ich protiútoku. Na otázku ruského denníka Vremja Novosti, či by Bagdad mohol napadnúť Kuvajt, alebo Turecko, viceprezident Tahá Jasín Ramadán povedal: „Vojna je vojna. Ak niekto napadne Irak, my, samozrejme, môžeme použiť všetky prostriedky na našu obranu. Chcem povedať len to, že ktokoľvek bude pomáhať Američanom, bude v našich očiach ich komplicom.“ (kos, reuters)
