Španielsky študent demonštruje proti vojne pred španielskym ministerstvom zahraničných vecí v Madride. Nesie plagát s nápisom: „Zastavme vojnu proti Iraku!“ FOTO – TASR/AP
, že Irak vlastní rakety s doletom 180 až 190 kilometrov, čím porušuje rezolúciu OSN, podľa ktorej nesmie mať raketovú techniku s doletom presahujúcim 150 kilometrov.
Experti zrejme odporučia likvidáciu motorov irackých rakiet. Na pretrase bude aj dolet rakiet Al-Fatah.
Objavenie zakázaných rakiet As-Sumúd dlhšieho doletu v Iraku by sa mohlo považovať za „vážne porušenie“ rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, vyhlásil včera britský premiér Tony Blair po rokovaní so svojím austrálskym partnerom Johnom Howardom. Blair zdôraznil, že závisí od Iraku, aby dokázal, že zničil všetky zbrane hromadného ničenia, alebo aby informoval o týchto zbraniach, miesto toho, aby čakal na inšpektorov, než ich nájdu.
Informácia o raketách As-Sumúd pravdepodobne dá Spojeným štátom ďalší argument na podporu tvrdenia, že Irak úplne nespolupracuje s OSN.
Podľa nich by mohla byť kľúčovým testom pre Irak aj prípadná požiadavka zbrojných inšpektorov, aby zničil tieto rakety pred hroziacou vojnou s USA.
Včera sa o irackej kríze malo radiť aj 19 členov NATO. Schôdzku však pre pretrvávajúce nezhody zrušili. Spor sa týka podpory aliancie Turecku v prípade vojny. Francúzsko, Nemecko a Belgicko stále odmietajú súhlasiť so začiatkom preventívnych obranných opatrení pre Turecko. Tvrdia, že takýmto krokom by uznali, že vojna je nevyhnutná.
Ruský prezident Vladimir Putin znovu dal najavo, že Rusko je pripravené použiť v Bezpečnostnej rade OSN pri rokovaniach o Iraku právo veta. Rusko naďalej podporuje Francúzsko a Nemecko v odpore proti vojne s Irakom. Námestník ruského ministra Fedotov uviedol, že rozhodovanie o vojne a mieri je dosiaľ predčasné. Podľa neho pri raketách ide skôr o technickú záležitosť než o porušenie rezolúcie BR.
Britský minister zahraničia Jack Straw o tom, že Irak zase porušil rezolúcie OSN, nepochybuje a francúzsko-nemecký návrh na zväčšenie počtu inšpektorov OSN v Iraku považuje za nepraktický a neúčinný.
V európskych veľkomestách sa zatiaľ tisíce demonštrantov pripravujú na sobotné masové protesty v rámci Európskeho dňa proti vojne. Menšie akcie by mali prebiehať aj v USA, Japonsku, Juhoafrickej republike, Turecku, Austrálii a Kanade.
Spojené štáty zatiaľ začali z bezpečnostných dôvodov znižovať počet pracovníkov svojich veľvyslanectiev v Bahrajne a Katare, kde sa sústreďujú americké jednotky pred možnou inváziou do Kuvajtu.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky si obyvatelia 41 krajín myslia, že počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov vojna v Iraku vypukne. Polovica opýtaných je proti vojenskému zásahu. V Spojených štátoch väčšina obyvateľov zásah schvaľuje. Aj v Rumunsku sa za vojenské riešenie krízy zasadzuje takmer polovica občanov.
(čtk)
