e, v noci na včera informovala agentúra Reuters.
Približne pred 5000 rokmi povozy prechádzali po širokých zaprášených cestách, ktoré sa ťahali desiatky kilometrov cez úrodné pláne severného Iraku a susedných krajín zrejme až k pobrežiu Stredozemného mora.
„Domnievali sme sa, že tieto staroveké miesta boli obmedzené naozaj len na svoj provinčný život, ale v skutočnosti boli tesne prepojené veľmi využívanými cestami,“ upozornil archeológ Tony Wilkinson z chicagskej univerzity.
Domáce poľnohospodárstvo bolo už v dobe bronzovej dobre zakorenené, objavilo sa vlastne už o tisícky rokov skôr ďalej na juhu v Mezopotámii, kde fyzické dôkazy o obchodných cestách vo vlhších pôdach zmizli už dávno.
Na suchšom severe boli pozostatky lúčovitého systému ciest dosiaľ viditeľné. Za studenej vojny v 60. a 70. rokoch americké špionážne lietadlá pátrajúce v oblasti po zbraniach sovietskej výroby robili ich družicové snímky.
Tisícky týchto fotografií boli odtajnené až v posledných rokoch. Podrobné snímky vyhotovené zo vzduchu umožnili archeológom zmapovať hustú sieť ciest spájajúcich mestá bronzovej doby, z ktorých každé obývalo asi 20-tisíc ľudí.
Menšie vedľajšie cesty, ktoré vybiehali z veľkých ciest, zrejme využívali vtedajší pastieri na prevádzanie dobytka cez obrábané polia na vzdialenejšie pastviská.
Ľudia, ktorí staroveké cesty používali, zrejme platili aj mýto, rovnako, ako je to na dnešných diaľniciach, myslí si Wilkinson.
Záznamy starých Akkadov, ktorí osídlili južný Irak v 3. tisícročí pred naším letopočtom, napísané klinovým písmom, uvádzajú mená zastávok podľa starých ciest. V podstate sú to cestovné poriadky tej doby. (čtk)
