Diplomati rozbehli posledné kolo rokovaní, v okolí Iraku je už pripravených viac ako 200 000 amerických a britských vojakov. FOTO - REUTERS
V pozadí sporu o Irak sa však črtá vážnejší konflikt. Spolu s Irakom ide totiž aj o budúcnosť svetového spoločenstva. Amerika je pripravená odzbrojiť irackého prezidenta Saddáma Husajna aj bez súhlasu Bezpečnostnej rady. V tom prípade sa jasne ukáže, že OSN stráca význam.
Analytici sa zhodujú, že OSN je v komplikovanej pozícii. Obe strany sporu totiž situáciu tak vyhrotili, že cúvnuť bez ujmy nemôžu.
OSN podľa The New York Times vlastne nemá veľmi šancu, že by po hlasovaní o Iraku vyšla ako víťaz. Buď zahlasuje za novú rezolúciu a tým pádom sa v očiach väčšiny stane vazalom jedinej superveľmoci - Ameriky. Alebo sa postaví proti a Washington z nej urobí len debatný krúžok, ktorý bez americkej podpory nebude mať silu na nič rozhodujúce.
Ide o veľa. Preto sa do poslednej fázy diplomatických rokovaní zapájajú aj najväčšie esá. Americký prezident George Bush vyhlásil, že zvažuje vyslanie poradkyne pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej do Ruska. Riceová, ktorá hovorí plynulo po rusky by mala osobne presvedčiť prezidenta Vladimira Putina o nutnosti prijať novú rezolúciu.
Americký minister zahraničia Colin Powell včera povedal, že na svoju stranu môže získať až deväť krajín.
Na cesty sa vydáva aj francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin. Jeho úlohou je presvedčiť troch nestálych členov rady - Angolu, Guineu a Kamerun, že nová rezolúcia je zbytočná a treba dať ešte viac času inšpektorom.
Hlavy rozhodujúcich krajín v posledných dňoch takmer neskladajú telefón. Včera spolu hovorili britský premiér Tony Blair a čínsky prezident Ťiang Ce-min. Predtým Bush s Putinom a vlastne so všetkými lídrami nerozhodnutých krajín.
Do OSN podľa francúzskych novín na rozhodujúce hlasovanie, ku ktorému môže dôjsť už zajtra, mieri francúzsky prezident Jacques Chirac a nasledovať ho vraj môže aj Putin a nemecký kancelár Gerhard Schröder. Svojou prítomnosťou chcú zvýšiť šance odporcov.
Británia a Spojené štáty v piatok po správe inšpektorov Bezpečnostnej rade predložili pozmenenú verziu návrhu novej rezolúcie o Iraku. V texte dostáva iracký prezident Saddám Husajn posledné ultimátum. Ak nezačne s inšpektormi skutočne spolupracovať do budúceho pondelka - 17. marca, musí sa pripraviť na vojnu.
Francúzsko, Rusko, Čína a Nemecko takúto rezolúciu odmietajú. Tvrdia, že v čase, keď inšpektori hlásia pokrok, by bola príliš rýchlou cestou k vojne.
Problém je delikátny. Okrem Iraku a OSN je totiž v hre aj západné spoločenstvo. Ani Francúzi, ktorí sú jasne proti americkej akcii, nechcú riskovať narušenie vzájomných vzťahov. A ide aj o tie. Colin Powell včera Francúzsku dosť tvrdo odkázal, že ak použije veto, musí počítať s „vážnymi následkami“.
Paríž si to uvedomuje, a preto sa všemožne snaží zabrániť Amerike, aby získala dosť hlasov v rade. Potom by nemuseli použiť svoje veto.
Kde stoja členovia Bezpečnostnej rady
Na schválenie rezolúcie v 15-člennej Bezpečnostnej rade je potrebný súhlas najmenej 9 krajín. Dokument nesmie vetovať žiadny z piatich stálych členov rady: USA, Británia, Rusko, Čína a Francúzsko.
Za novú rezolúciu
Spojené štáty Veľká Británia Španielsko Bulharsko Proti rezolúcii
Francúzsko Rusko Nemecko Čína Sýria Nerozhodnutí
Angola Guinea Čile Kamerun Mexiko Pakistan
