Od pondelka je známe stanovisko Európskej únie k riešeniu irackej krízy. Všetky stanoviská spoločenstva k zásadným otázkam vedú po tŕnistej ceste debát, urážok a zákulisných ťahov. Ako všetky zásadné stanoviská únie aj toto je vybalansovaný kompromis, ktorého kľúčové body pripúšťajú rôzny výklad.
Únia prostredníctvom vyhlásenia hláv štátov členských krajín po prvýkrát pripustila silové riešenie ako možnosť odzbrojenia Iraku. Vo vyhlásení hovorí o tom, že ide o poslednú možnosť. Analytici však tvrdia, že termín „posledná možnosť“ je pomerne široký a má podobný charakter ako „vážne dôsledky“ v rezolúcii 1441 Bezpečnostnej rady OSN o odzbrojení Iraku. Aj v tomto prípade sa diskutuje, či sa výraz „vážne dôsledky“ môže čítať ako vojenská akcia. Výklad potom závisí od toho, kto ho číta.
Čo bude „posledná možnosť“ pre Nemecko či Francúzsko a čo pre Veľkú Britániu alebo Španielsko? Doterajší priebeh diskusií v únii dáva tušiť, že tento bod by sa mohol stať základom pre ďalšiu „minikrízu“ ako súčasné vajatanie únie eufemisticky nazval francúzsky prezident Jacques Chirac.
Európska pätnástka sa tiež zhodla na tom, že inšpekcie nemôžu trvať večne. To je názor Američanov, ktorý v únii presadzuje Veľká Británia, Španielsko či Holandsko. Únia ho však oslabila tým, že nebola schopná dohodnúť sa na termíne, do ktorého by sa inšpekcie mali skončiť. Navyše stanovisko uvádza, že inšpektori by mali dostať dostatok času na svoju prácu. Táto pasáž sa považuje za víťazstvo Francúzska, ktoré podobnú tézu hlási aj v Bezpečnostnej rade. Parížu dáva aj ďalšie argumenty na odmietanie druhej rezolúcie OSN, ktorú navrhujú Briti a Američania, a ktorá by explicitne hovorila o vojenskej hrozbe, ak by Irak neodzbrojil.
Jedna z prvých analýz bruselských analytikov upozorňuje aj na to, že únia hovorí, že inšpekcie nemôžu trvať večne pri absencii plnej irackej spolupráce. Vyplýva z toho, že ak Irak bude spolupracovať, môžu inšpekcie trvať večne.
Z vyhlásenia Európskej únie vypadla aj veta presadzovaná Tonym Blairom, ktorá hovorila, že čas pre Irak rýchlo uteká. Podobnú formuláciu často používa aj americký prezident George Bush. Podľa pozorovateľov sa Blair pre svoj neúspech tváril počas celého summitu zachmúrene.
Únia vo vyhlásení ani raz nespomenula, že Irak už porušil rezolúciu 1441.
Pätnástka chcela vyvolať dojem, že irackú krízu nechápe izolovane, ale v kontexte vývoja na Blízkom východe. Preto stanovisko obsahuje aj odkaz na spoluprácu s Arabmi, aj podporu mierové procesu v Izraeli. Únia opäť odsúdila výstavbu židovských osád na palestínskych územiach, čo sa považuje za nepriamy útok na Washington. Inak však na spoluprácu s Američanmi vyzýva.
Vyhlásenie o Iraku, ktoré únia prijala, zrejme nikoho nepoteší a ani nikoho nerozzúri. Ide o kompromis, za úspech sa však dá považovať už to, že vznikol.
