NEW YORK, BRUSEL, LONDÝN - Šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix včera predniesol členom Bezpečnostnej rady OSN prvú správu o priebehu inšpekcií v Iraku. Jeho vystúpenie bolo mimoriadne kritické. Irak totiž neposkytol inšpektorom dostatok dôkazov o zničení všetkých zbraní hromadného ničenia. Šéf inšpektorov však nepodporil tvrdenia Spojených štátov, že Bagdad v plnej sile obnovil svoj zbrojný arzenál.
Napriek uisteniam irackej vlády, že bude podporovať svojich vedcov, aby uskutočnili so zbrojnými inšpektormi rozhovory bez svedkov či tretích osôb z irackých štruktúr, žiadne takéto rozhovory sa zatiaľ neuskutočnili. Bagdad tiež nedovolil inšpektorom použiť prieskumné lietadlá, z ktorých možno robiť letecké fotografie územia.
Blix detailne načrtol medzery v 12-tisícstranovej zbrojnej správe, ktorú Irak predložil OSN 7. decembra. Samotné medzery v správe však nie sú dôkazom, že Irak zakázané zbrane vlastní, povedal Blix.
Po dvoch mesiacoch a viac ako 350 inšpekciách Blixova správa len priliala olej do ohňa pre Spojené štáty. Tie argumentujú, že vojna proti Iraku je nevyhnutná. Štáty ako Francúzsko či Rusko, ktoré sú za pokračovanie inšpekcií, si zrejme budú správu tiež interpretovať ako potvrdenie správnosti svojej stratégie.
Mohamed El Baradej, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, vo svojom vyhlásení, ktoré nasledovalo po Blixovej správe, povedal, že nenašiel „žiadne dôkazy, že Irak obnovil svoj zbrojný program.“ Baradej požiadal Bezpečnostnú radu OSN, aby inšpektorom dala ešte niekoľko mesiacov času.
Americký veľvyslanec v OSN John Negroponte už pred otvorením stretnutia členov Bezpečnostnej rady OSN vyhlásil, že inšpektori sami nemôžu dosiahnuť odzbrojenie „krajiny, ktorá programovo a aktívne odmieta spoluprácu a podvádza.“
Minister zahraničných vecí Colin Powell už v nedeľu potvrdil postoj Spojených štátov, že USA pôjdu do vojny aj bez európskych spojencov.
Len niekoľko hodín pred zasadaním Bezpečnostnej rady OSN rokovali o Iraku ministri zahraničia pätnástich krajín Európskej únie. Nepriamo vyzvali na predĺženie mandátu inšpektorov OSN v Iraku a vyjadrili ich misiám všestrannú podporu s upozornením, že iracké úrady musia plne a aktívne spolupracovať s inšpektormi OSN a musia im poskytovať úplné informácie.
Neodznelo však, za akých podmienok má pobyt inšpektorov v krajine pokračovať, ako dlho má trvať a čo sa má stať, keby bolo zistené, že Irak má zbrane hromadného ničenia. „Pätnástka“ len odkázala irackej vláde, že má „poslednú príležitosť vyriešiť krízu mierovou cestou.“
Nemecký minister Joschka Fischer označil inšpekcie za „najlepší nástroj“ na zaistenie odzbrojenia Iraku. Ich cieľom musí byť podľa neho to, aby nebola potrebná druhá rezolúcia OSN, ktorá by umožňovala použitie sily proti Bagdadu. Francúzsky minister Dominique de Villepin sa tešil, že sa EÚ podarilo dospieť k spoločnému stanovisku, ktoré vraj plne odráža postoj Francúzska. Najvlažnejšie sa k predĺženiu inšpekcií vyslovil britský minister Jack Straw. Iracký diktátor Saddám Husajn mal podľa neho už dosť času, aby sa začal slušne správať. „Mal 12 rokov, aby splnil povinnosti plynúce z rezolúcií Rady bezpečnosti.“ uviedol Straw. „Správa oboch inšpektorov ukazuje, že Irak si neplní svoje povinnosti. Už nedostane žiadne lehoty. Čas na rozhodnutie sa takmer naplnil,“ dodal Straw po vypočutí si vyhlásení Blixa a El Baradeja v OSN.
(reuters,čtk,zo)
