Americkí vojaci si čakanie na príkaz na útok skracujú, ako vedia.
FOTO - REUTERS
NEW YORK, PEKING, WASHINGTON, LONDÝN - Bezpečnostná rada OSN bude hlasovať o novej rezolúcii k Iraku tento týždeň. Oznámil to Biely dom bez upresnenia dátumu. „Prezident USA si myslí, že je dôležité dotiahnuť to do konca,“ vyhlásil hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Biely dom sa takto vyjadril aj napriek tomu, že USA doteraz nezískali v Bezpečnostnej rade potrebnú väčšinu na presadenie rezolúcie.
Členovia Bezpečnostnej rady OSN sa včera stretli len na verejnom zasadaní. Washington a Londýn nemajú záruky, že získajú potrebných deväť hlasov v 15-člennej rade. Rezolúcii hrozí veto Francúzska a Ruska.
Fleischer tiež povedal, že pre USA je neprijateľné, aby sa až do 17. apríla predĺžil čas, počas ktorého by mal Saddám Husajn úplne odzbrojiť. Neuviedol, či by USA trvali na doteraz nimi navrhovanom ultimáte 17. marca, alebo by pristúpili na nejaké jeho kratšie predĺženie.
Diplomatický boj o hlasy členov rady vrcholí. Guinea, Angola, Kamerun, Mexiko, Chile, ako nestáli členovia RB OSN, chcú rezolúciu s presnými odzbrojovacími požiadavkami a predĺženie termínu jej splnenia. Pakistan vyhlásil, že sa zdrží hlasovania.
Za pokračovanie zbrojných inšpekcií v Iraku sa opäť vyslovil čínsky prezident Ťiang Ce-min. Rezolúciu zatiaľ tvrdošijne odmieta podporiť aj Rusko. Tam smeruje najurputnejšia diplomatická snaha Spojených štátov.
Zahraničnopolitický výbor amerického Senátu predložil v noci na včera návrh zákona, ktorým by bola v obchodných vzťahoch USA s Ruskom zrušená podmienka z čias studenej vojny, spájajúca obchod s Ruskom s postojmi Moskvy v otázkach emigrácie. Návrh bol predložený s výslovnou podporou vlády prezidenta Georga Busha.
Aj britský premiér Tony Blair včera vyzýval Moskvu a Paríž, aby pri hlasovaní nevetovali novú rezolúciu. Varoval, že rozkol so Spojenými štátmi je pre Európu nebezpečný. „Moje obavy sa týkajú skutočnosti, že ak budú štáty diskutovať za každých okolností o použití veta, Saddámovi Husajnovi sa tým vysiela odkaz: Vyviazol si,“ povedal Blair.
Pre irackú krízu rezignovalo niekoľko verejných predstaviteľov v Spojených štátoch a v Austrálii. Funkcie sa na protest proti prípravám na vojnu proti Iraku v pondelok vzdal vysokopostavený americký diplomat. To isté spravil včera poradca pre spravodajské služby austrálskeho premiéra Johna Howarda. Demisia amerického diplomata Johna Browna, ktorý slúžil v diplomatických službách v mnohých východoeurópskych metropolách vrátane Prahy, je v USA druhou za necelý mesiac. Pred ním rezignáciu pre Irak podal politický poradca na americkom veľvyslanectve v Aténach John Brady Kiesling. Hrozbám demisie nižších vládnych úradníkov čelí i britská vláda.
(čtk, reuters, zo)
