Naozaj, od vojny vo Vietname takéto protivojnové demonštrácie svet pravdepodobne nezažil. Lenže, aký bol vtedy výsledok? Aj pod vplyvom masových protivojnových demonštrácií USA hanebne zradili svojich spojencov v južnom Vietname a nechali milióny ľudí napospas komunistickej zvoli. Keď potom severovietnamskí komunisti podporovaní Sovietskym zväzom rozpútali v južnom Vietname represie, hlas ulice mlčal.
Byť proti vojne - nuž kto by čo mohol namietať. Aké vznešené a ušľachtilé - pravda, len na prvý pohľad. Skutočnosť totiž býva zvyčajne komplikovanejšia. Ak by USA v 30. rokoch minulého storočia zbombardovali Hitlerove zbrojovky - ojój, to by bolo mierotvorcov, ktorí by dodnes tvrdili, že od Nemecka žiadne nebezpečenstvo nehrozilo a že Američanom šlo iba o svetovú nadvládu, nemecké nerastné bohatstvo, vyprázdnenie vojenských skladov a podobne. „Priniesol som vám mier,“ oznamoval nadšenému davu - protivojnovým demonštrantom - britský premiér po návrate z Mníchova. Skúsil by vtedy niekto povedať, že s Nemeckom netreba vyjednávať, ale načim na Hitlera udrieť silou…
Takže, kto je v skutočnosti za mier? Ten, čo tvrdí, že zlo treba potlačiť v zárodku? Alebo ten, kto chce so založenými rukami čakať, kým sa zlo dostatočne vyzbrojí a bude ohrozovať celý svet?
Nebyť včasného zásahu Izraela začiatkom 80. rokov, iracký režim by už pravdepodobne disponoval jadrovou zbraňou (je pikantné, že zariadenie na jej výrobu kúpil od Francúzov). Vysoký iracký predstaviteľ v jednom televíznom dokumente priznal, že počas vojny v zálive vážne uvažovali o použití chemických a biologických zbraní proti Izraelu. Jediné, čo ich zadržalo, bol strach z izraelskej jadrovej odplaty. Báli by sa, aj keby mali jadrové zbrane? Ťažko povedať, ale ak by Izrael v 80. rokoch čakal na inšpektorov a OSN, dnes by už možno neexistoval.
Autor: MIROSLAV ONDRUŠ(Autor bol v rokoch 1990-1992 poslancom NR SR za ODÚ)
