vojnou a nečinnosťou.
Trhliny v inšpekciách OSN sú evidentné. Nech vyspovedajú hocikoľko irackých vedcov, nedokážu zaručiť našu bezpečnosť. Aj keby v najbližších mesiacoch odhalili všetky iracké zbrane, len čo začnú americké sily opúšťať Perzský záliv, Saddám si opäť vybuduje jadrový, chemický a biologický zbrojný potenciál.
V tomto svetle je pre prezidenta dôvod na vojnu jasný. Naše jednotky sú takmer na mieste, a keď sa konflikt začne, zvíťazia. Medzinárodná kritika americkej administratívy bledne a Saddám klame ďalej. Rýchle víťazstvo môže dokonca posilniť Bushovu administratívu, ktorá sa chystá na konfrontáciu so severnou Kóreou.
Môže nám však aj priniesť vojnu, ktorú nepotrebujeme (ak Saddám predstavuje malú hrozbu) v čase, keď si pozornosť vyžadujú iné hrozby (ako al-Káida, ktorej vedenie zväčša prežilo, a severná Kórea) a dlhodobé angažovanie sa by bolo drahé a nebezpečné.
Zoči-voči týmto rizikám by prezidentovo rozhodnutie pre vojnu nemalo padnúť bez skutočnej voľby. Mal by od svojich poradcov žiadať o reálnu tretiu možnosť. Ak bude administratíva postupovať opatrne, môže získať širokú medzinárodnú podporu pre politiku, ktorá skoro zmení režim v Iraku bez invázie. Táto politika by mala mať niekoľko prvkov, možno posvätených v novej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN. Niektoré z nich:
- Kontrola Saddámových peňazí. Napriek prísnym sankciám OSN na obchod a investície Saddám má peniaze. Medzinárodné spoločenstvo by malo sprísniť kontroly napríklad zliav na zariadenie a služby výmenou za ropné kontrakty, alebo úvery (legálne či nelegálne) výmenou za podiely v irackom ropnom priemysle. Experti s prístupom k spravodajským informáciám by pracovali bez detailov, ale malo by to stačiť na prešetrenie dlhodobých ropných a potravinových kontraktov: zaistiť, že zisky z pašovania potečú na účty pod kontrolou OSN a nájsť spôsob, ako prerušiť bankové kontakty Bagdadu. Saddám možno dokáže maskovať platby „na drevo“, ale úver je chrbtová kosť každého moderného štátu. Diktatúry ako Miloševičov režim (proti ktorému som koordinoval americkú politiku) a Suharto v Indonézii padli do pár mesiacov potom, ako stratili prístup do medzinárodného bankového a úverového systému.
- Zničiť predpokladané sklady zbraní. Koaličné letectvo v súčasnosti neútočí proti vojenským sídlam po celom Iraku. Malo by. Saddám sa útokom môže vyhnúť tým, že dá inšpektorom voľnosť pohybu.
- Vybudovať demokraciu. Je naivné trvať na demokracii, kým je Saddám pri moci. Kurdské a šiítske oblasti by však mali dostať intenzívnu medzinárodnú pomoc na vybudovanie miestnych demokratických inštitúcií. Mali by tiež dostať medzinárodnú pomoc pri výmene Saddámových bezpečnostných síl prodemokratickými a jasný medzinárodnoprávny mandát brániť sa proti Bagdadu. Dnes majú len obmedzenú vzdušnú podporu. Miestne demokratické inštitúcie by mali dostať tiež podiely zo ziskov z irackej ropy.
- Vzniesť obvinenia voči Saddámovi a jeho spolupracovníkom. Obvinenia z genocídy a ďalších zločinov môžu povzbudiť miestnu opozíciu, presvedčiť tých, ktorí neboli obvinení a oslabiť medzinárodné snahy udržať Saddáma pri moci. Rozhodnutie našich partnerov zvrhnúť Miloševiča sa značne utvrdilo potom, ako bol obvinený pre vojnu v Kosove.
Z taktických dôvodov Bushova administratíva nechce predkladať takéto návrhy. Iní členovia Bezpečnostnej rady (novým je Nemecko) však možno budú ochotní vymieňať si nápady, takže táto možnosť získa podobu ešte pred tým, ako sa administratíva bude musieť rozhodnúť.
Je možno skoro rozhodnúť, či si má prezident vybrať jednu z možností, ktoré som načrtol. Dlhuje to však sám sebe - a našim vojakom. Mal by si osvojiť, že tento prístup ochráni Ameriku a našich spojencov: priblíži Saddámov pád, získa širokú silnú medzinárodnú podporu (politickú a finančnú) demokracii v zálive: a ukáže, že administratíva môže presadiť zmenu režimu bez invázie, čo je lekcia užitočná aj v iných kontextoch (ako severná Kórea), kde sa zvažuje použitie sily.
© Global Viewpoint
Autor: JAMES O‘BRIEN(Autor bol poradcom americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej)
