WASHINGTON, LUANDA, NEW YORK, MOSKVA, LONDÝN - Diplomatická bitka okolo rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku vstupuje do záverečnej fázy. Hlasovanie o texte, ktorý dáva Bagdadu ultimátum do 17. marca, sa blíži a svetoví politici cestujú po svete a bojujú o hlasy členov rady.
Francúzsky minister zahraničia Dominique de Villepin priletel do angolského hlavného mesta Luandy, kde sa snažil získať podporu Angoly pre francúzsky postoj odmietajúci skorú vojnu s Irakom. Angola je nestálym členom Bezpečnostnej rady, ako aj Guinea, ďalšia Villepinova zastávka. Francúzsku sa však zrejme Angolu o nutnosti zabrániť vojne v Iraku presvedčiť nepodarilo. „Vojna je nevyhnutná,“ povedal angolský minister zahraničia Joao Bernardo de Miranda. „Teraz je potrebné, aby sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo na tom, čo robiť po vojne,“ dodal.
Aj ruský prezident Vladimír Putin a nemecký kancelár Gerhard Schröder sa znovu vyslovili pre mierové vyriešenie irackej krízy. Ruský minister zahraničia Igor Ivanov včera oznámil, že Rusko bude v Bezpečnostnej rade OSN hlasovať proti americko-britskému návrhu rezolúcie o Iraku. Oznámila to agentúra ITAR-TASS.
Podporu rezolúcie zatiaľ popri predkladateľoch nového návrhu, USA, Británie a Španielska verejne vyslovilo len Bulharsko. K schváleniu treba deväť hlasov a žiadne veto. Za rezolúciu hlasovať odmietlo Francúzsko, Čína, Rusko, Nemecko a Sýria.
Ďalší nerozhodnutí členovia Mexiko a Pakistan, ktoré sú od USA v mnohých smeroch závislé, chcú dať diplomacii ešte pár dní na vyjednávanie o predĺžení ultimáta pre Irak. K hlasovaniu zrejme dôjde koncom týždňa.
Pokiaľ bude rezolúcia schválená, bude to pre USA a Britániu znamenať otvorenú cestu k vojne už po 17. marci. Odvrátiť ju môže sám iracký režim, ak príde s iniciatívou, ktorá by väčšinu členov rady a predovšetkým USA a Britániu presvedčila o tom, že odzbrojuje podľa ich predstáv. To však diplomati považujú za nepravdepodobné. Na druhej strane by neschválenie rezolúcie vojnu len ťažko odvrátilo, pretože Washington opakovane uviedol, že do nej pôjde aj bez podpory OSN. Tempo diplomatických rokovaní teraz určuje aj potreba začať prípadnú vojnu čo najskôr - ešte skôr, než v Iraku nastanú neznesiteľné teplá.
Rozhodnutie o vojne v Iraku majú podľa britského denníka The Times v rukách samotní zbrojní inšpektori OSN. Spojené štáty a Veľká Británia budú podľa denníka vyvíjať tlak na šéfa inšpektorov Hansa Blixa, aby priznal, že v Iraku našiel dôkazy o trvajúcom porušovaní rezolúcie OSN. Tieto dôkazy sú podľa USA a Británie obsiahnuté v správe na 173 stranách, ktorú dal Blix členom Bezpečnostnej rady k dispozícii až po prečítaní svojej piatkovej, pomerne pozitívnej správy o Iraku. Podľa Británie a USA to Blix zjavne urobil v snahe, aby nedal podnet na začatie vojny.
Obidve krajiny zaujal nález bezpilotného lietadla s rozpätím krídel 7,45 metra. Výslovná správa od Hansa Blixa o náleze by mala pomôcť presvedčiť váhajúcich o skutočných motívoch Iraku, usudzuje tvrdé krídlo. Ide o prvý nález zakázanej a zatajenej zbrane. Irak totiž rakety Samúd-2, ktoré teraz ničí, priznal s tým, že sú legálne. Medzinárodní experti však zistili, že sú zakázané a medzinárodný tlak donútil Irak, aby ich začal ničiť.
(čtk)
