Štátom, ktorý často osciloval na hranici práva na jednej strane a ochrany svojho obyvateľstva na druhej, bol a ešte stále je Izrael. Zhodou okolností na opačnej strane bariéry často stál hlavný podozrivý týchto dní - Irak.
Začiatkom 80. rokov naplno bežal iracký jadrový program. Podpísali sa tajné dohody s francúzskou vládou a firmami o dodaní technikov, reaktorov a jadrového paliva. Izrael spolu s USA diplomaticky tlačil na Francúzsko, aby sa spolupráca ukončila. Neuspeli a nepomohol ani zásah Mossadu, ktorý vylúpil jadrové skladisko pri Toulone a výbuchom zničil jadro pre reaktor.
Spolupráca pokračovala a Irak mal začať s výrobou nukleárnych zbraní. Po vyčerpaní všetkých diplomatických aj „nediplomatických“ prostriedkov mal izraelský premiér Menachem Begin, disponujúci spoľahlivými spravodajskými informáciami, na výber medzi dvoma zlami - porušiť medzinárodné právo a zbombardovať reaktor Osirak pri Bagdade, alebo čeliť irackej jadrovej hrozbe.
Vybral si prvú možnosť a zásah vykonali 7. júna 1981 s chirurgickou presnosťou, jednu hodinu po skončení pracovného času a deň pred vmontovaním uránových článkov. Ak by sa uskutočnil nasledujúci deň, došlo by k rozsiahlemu zamoreniu okolia Bagdadu. Mimochodom, jedno lietadlo pilotoval nedávno zosnulý astronaut Ilan Ramon.
Nasledovala mohutná kritika nielen zahraničia, ale aj doma v Izraeli, pretože došlo k porušeniu zákazu riešenia sporov silou ako nosného princípu OSN, a okrem toho aj k nedovolenému použitiu jordánskeho vzdušného priestoru. Avšak po desiatich rokoch, keď počas operácie Púštna búrka v roku 1991 dopadali na Tel Aviv a Haifu „iba“ rakety Scud s konvenčnými hlavicami, celý národ Beginovi ďakoval za prezieravosť. Ak by Izraelčania predtým neporušili medzinárodné právo, židovský štát by dnes možno neexistoval.
Aj keď dnes žiadnej krajine reálne zničenie nehrozí (nikdy však nehovor nikdy), chemické a biologické zbrane môžu spôsobiť ohromné straty na ľudských životoch. Opäť tu stojí medzinárodné právo ako garant nedotknuteľnosti územia, alebo zákaz použitia sily a zásoby chemikálií v irackých skladoch ako hrozba vyhladenia celých miest.
Svetoví politici sa teda musia rozhodnúť, ktorý záujem preváži tu a kde je ozajstná cena ľudského života.
Autor: TOMÁŠ BUCHTA(Autor je študentom práva)
