Slovenská vláda sa rozhodla podporiť Ameriku v prípadnej akcii v Iraku. Zásah na Bagdad ale podľa niektorých ohrozuje podporu verejnej mienky pre vstup do NATO. Aký to môže mať dosah?
„Je to prvá reakcia. Krajiny, ktoré prežili vojnu, vedia, aké je to nebezpečné. Som presvedčený, že neskôr sa však demokratické krajiny zomknú. Tak sa to stalo už v minulosti. Nakoniec bude svet oveľa bezpečnejším miestom, ako je dnes. Ľuďom to bude trvať možno dlhšie, ale nečakám nejaký zásadný prepad podpory verejnej mienky. Určite nie taký, aký bol počas balkánskych vojen.“
V každom prípade to ale nahráva ľuďom, ktorí sa snažia o vypísanie referenda o vstupe do NATO. Čo si o tejto iniciatíve myslíte?
„Do Prahy sme išli všetci spolu a my sme povedali, že chceme adoptovať sedem detí. Sakramentsky rýchlo chcete referendum o tomto manželstve. Nezdá sa mi to v poriadku. Vláda referenda nie je prejavom demokracie. V skutočnosti je to vláda permanentnej nerozhodnosti a opráv. V prípade Európskej únie je referendum absolútne oprávnené, v prípade aliancie demokratických krajín, je prebytočné. Vo všetkých posledných voľbách išlo celkom jasne aj o NATO. A v konečnom dôsledku bude o vstupe hlasovať parlament. Je jasné, že ľuďom, ktorí chcú referendum, nejde o to, o čom hovorí referendová otázka.“
Ako vnímajú toto referendum ľudia v Amerike?
„Určite vyvolá pochybnosti v americkom Senáte, ktorý bude o vstupe Slovenska do NATO rozhodovať. Spochybní serióznosť vášho rozhodnutia stať sa súčasťou aliancie. Podporujem Slovensko a preto hovorím, aby sa referendum nekonalo.“
Čo hovoríte na to, že na čele referendovej kampane je bývalý minister z Dzurindovej vlády, ktorá sa celý čas usilovala o vstup do NATO?
„Pán Čarnogurský bol najskôr proti NATO úplne, potom bol za akúsi panslávsku komunitu, ktorá by patrila do 19. storočia a teraz je za referendum. Všetky tri tieto idey sú hlúpe. Ani jedna nie je o budúcnosti Slovenska.“