Iracký národný kongres – má sídlo v Londýne, vznikol v roku 1992. Kongres zastrešuje niekoľko sunnitských, šíitskych a kurdských skupín. Má podporu Pentagonu, menej už ostatných opozičných skupín.
Najvyššia rada irackej islamskej revolúcie – proiránske hnutie vzniklo v roku 1982. Je to najpočetnejšia zložka opozície. Má asi desaťtisíc členov ozbrojených ľahkými zbraňami. Jej vodcovia tvrdia, že budú k dispozícii Američanom.
Kurdská demokratická strana – vznikla v roku 1945, kontroluje časť severného Iraku. Za pomoc USA požaduje kurdskú autonómiu v rámci federálneho Iraku.
Vlastenecký zväz Kurdistanu – tiež pôsobí v severnom Iraku. Vznikol v roku 1975 a jeho význam začal rásť po kurdskom povstaní v roku 1991. Povstanie podporoval Washington, nie však vojensky.
Iracká národná dohoda – pôsobí v Londýne od roku 1990. Tvoria ju bývalí členovia Baasu a zbehnutí vojaci. Má zrejme najsilnejšiu sieť spojencov vnútri terajšej irackej elity. Stála za pokusom o prevrat v roku 1996. (mik)
Šarif Ali Bin al-Hussajn z Hnutia konštitučnej monarchie (vľavo), líder Vlasteneckého zväzu Kurdistanu Džalal Talabani a vyslanec Bieleho domu Zalmaj Chalíl Zad: trojica, ktorá môže zohrať kľúčovú úlohu po páde Saddámovho režimu. FOTO – REUTERS