Americký prezident George Bush je presvedčený, že demokratizácia Iraku vyvolá domino efekt a k rovnakému procesu dôjde aj v iných arabských či moslimských štátoch. Jedným z efektov by malo byť aj vytvorenie palestínskeho štátu s dôveryhodným vedením, ktoré nebude predstavovať hrozbu pre Izrael.
Jeho postoj vychádza z neokonzervatívnych politických teórií, v praxi sa však zatiaľ neuplatnil. O domino efekte sa hovorilo už v 60. rokoch, keď Američania tvrdili, že nastolenie demokracie vo Vietname povedie k zmenám v Thajsku, Barme, Malajzii, na Filipínach či v Indonézii.
Ani demokratizácia Ruska po rozpade Sovietskeho zväzu neznamenala, že v stredoázijských republikách sa úroveň slobody od rozpadu komunistického kolosu zvýšila. Tak argumentujú skeptici.
Optimisti hovoria, že Bushova vízia je najväčšou výzvou súčasnej politiky a dá sa realizovať. Pád Saddáma by mohol znamenať obmedzenie palestínskeho terorizmu, ktorý silne dotuje. Mohol by podporiť sekularizáciu Iránu, klepnúť po prstoch Sýrii, ktorá otvorene financuje terorizmus, a naznačiť Saudskoarabom, že dvojtvárnosť v politike sa nevypláca.
Pád Saddáma by držal arabských vodcov v napätí a očakávaní, kto z nich bude ďalšou dominovou kockou. To sa však celkom jednoducho môže obrátiť aj proti Američanom a región sa môže dostať do ešte väčšieho marazmu. Neexistuje napríklad záruka, že súčasných vodcov nenahradia moslimskí klerici a fundamentalisti. To, že jediný, kto by z toho profitoval, by bol Usáma bin Ládin, je viac ako isté.
(mik)
