Aký má územie Iraku význam pre moslimov?
„Dnešný Irak bol centrom abbásovskej, teda svetovej islamskej ríše. V polovici ôsmeho storočia sa sem presunuli vedci z celého islamského sveta. A prišli aj špecialisti na náboženské vedy. Z Bagdadu sa stalo centrum náboženského a právneho bádania. Tu vznikol islamský Boží zákon - šaría, ktorý sa praktizuje v mnohých islamských krajinách.“
Uznávajú moslimovia územie Iraku ako kolísku islamu?
„Ctia ho podobne ako uznávajú archeológovia územie Mezopotámie, pre ktorých je jedným z centier starých civilizácií. Islamský svet uznáva najmä Bagdad z tohto obdobia.“
Európania vnímajú ako symbolické miesto moslimov Mekku, Medinu. Má podobné postavenie aj niektoré z miest v Iraku?
„Až také postavenie ako Mekka a Medina, samozrejme, nie. Tam sa narodil prorok Mohamed, tam je najsvätejší chrám. V Bagdade a ďalších mestách je ale pochovaných veľa významných islamských učencov. Sú tu významné pútnicke miesta. A nejde len o šíitov, ktorí považujú mestá Nadžaf a Karbalá za rodisko tejto vetvy islamu. Do Iraku chodia aj sunniti. Tu sa zrodila aj islamská mystika, ktorá má obrovský význam. Mystici vytvorili rehole a bratstvá, ktoré mali v islame ešte väčší význam ako v kresťanstve jezuiti. Tieto rehole zasahovali aj do politiky a v dnešnom Turecku v podstate riadia krajinu.“
Aký dopad by mohlo mať zničenie Nadžafu alebo Karbaly?
„Bolo by to veľmi zlé. Pre šíitov by to bolo ako keby sa zničila Mekka. Bolo by to také, ako pre židovský národ, keď Rimania a pred nimi Babylončania zničili Jeruzalem. Rozhnevalo by to množstvo ľudí. Šíiti sú všade. Celý Irán je šíitsky, sú v Afganistane, Pakistane, šíitske menšiny sú v Indii, severnej Afrike.“ (kos)
Kalif Ali – zakladateľ šíistkeho islamu zabíja židov.
