Pentagon pred časom vyzval archeológov, aby spísali najcennejšie miesta v Iraku. Jeden z expertov na to podľa BBC odpovedal: „Problém je v tom, že archeologickou lokalitou je tu celá krajina.“
Archeológovia sa boja, že svet príde vo vojne o to, čo na území dnešného Iraku za posledné desaťročia našiel. V Iraku žijú ľudia tisícročia a pomerne často sa tu striedali rôzne kultúry. Iracká krajina je tak obrovskou hrobkou minulosti. Jednotlivé dynastie po sebe zanechali rôzne pamiatky. Teraz ležia jedna na druhej a vedci sa k niektorým ešte nedostali.
Archeológovia sú si istí, že v Iraku sú státisíce lokalít. Doteraz ich našli desaťtisíc, preskúmali však len malú časť z nich. Problém je v tom, že každé jedno doteraz neodkryté miesto by mohlo zmeniť pohľad ľudstva na minulosť.
„Vojna a archeológia jednoducho nejdú dokopy,“ povedal denníku The New York Times profesor Maguire Gibson z University of Chicago. Gibson sa podieľal na vykopávkach v Iraku od roku 1964. Je šéfom Americkej asociácie pre výskum v Bagdade, ktorá združuje približne 30 amerických múzeí a univerzít.
A nejde len o doteraz neobjavené veci. V irackých múzeách, najmä v národnom múzeu v Bagdade a miestnom múzeu v Mosule, sú nenahraditeľné sochy, tabuľky s písmom či reliéfy. Experti majú strach, že keď ich nezničí bombardovanie, určite sa stanú obeťou povojnového chaosu. V zmätku by mohli zmiznúť a stratiť sa na čiernom trhu.
Vojna v Perzskom zálive v roku 1991 je dobrým argumentom. Už vtedy sa mnohé veci zničili. Bomby zasiahli aj obrovský zikkurat v jednom z prvých miest sveta Ur. Archeológovia sa však zhodujú, že najväčšie škody vznikli po vojne. Až neskôr zistili, čo všetko Iračania rozkradli. Mnohé pamiatky z múzeí sa postupne objavovali na dražbách.
Vojaci uisťujú, že bomby nebudú padať na pamiatky len tak z rozmaru. Experti sa však sťažujú, že armády ich príliš nepočúvajú. „Ide to veľmi pomaly. Je to, ako keby ste chceli odtlačiť z cesty dinosaura,“ povedala CNN Harriett Crawfordová, prezidentka Britskej školy archeológie v Iraku.
Spolu s kolegami sa snaží presvedčiť britskú a americkú armádu, aby boli čo najopatrnejšie. Jedným z argumentov je aj budúcnosť krajiny. Crawfordová tvrdí, že minulosť môže byť skvelým jednotiacim prvkom v krajine, ktorú tvoria rôzne skupiny: Kurdi, šíiti, sunniti a kresťania. „Som presvedčená, že dedičstvo bude hrať kľúčovú úlohu v pokuse o rekonštrukciu tejto krajiny.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ
3 NINIVEMesto na južnom brehu Tigrisu bolo sídlom asýrskych kráľov. Považujú ho za najstaršie a najľudnatejšie mesto Asýrie. Najväčší rozmach zažilo v 7. storočí pred Kristom, keď bolo hlavným mestom ríše. Archeologické nálezy A. H. Layarda v roku 1845 odkryli mesto s kráľovským palácom a rozsiahlymi záhradami. Mesto bolo obohnané silnými hradbami s 15 bránami. Súčasťou mesta bola knižnica, v ktorej objavili slávny Epos o Gilgamešovi. V meste vraj pôsobil aj biblický prorok Jonáš známy svojím pobytom v bruchu veľryby.1 URUž v 3. tisícročí pred Kristom to bolo prosperujúce stredisko Mezopotámie. Neskôr jedno zo sumerských miest. Má význam aj pre judaizmus, lebo z neho pochádza Abrahám – otec všetkých Židov. V jeho centre stál zikurat zasvätený bohu Mesiaca. Mal 26 metrov a jeho zvyšky sa zachovali dodnes. V Ure objavili aj kráľovský cintorín s mnohými vzácnymi predmetmi zo zlata, striebra a drahých kameňov. 2 URUKPrvé zo sumerských hlavných miest. Mesto okolo roku 2750 pred Kristom opevnil Gilgameš. Vo svojej dobe to bolo významné mesto zasvätené bohyni Ištar. Tu sa vraj zrodilo klinové písmo. Dalo meno dnešnému Iraku.4 NIMRUDLeží južne od Ninive. Meno dostalo po legendárnom asýrskom lovcovi Nimrodovi. Mesto bolo tiež známe ako Kalhu, v Biblii sa spomína ako Kalah. Istý čas bolo aj hlavným mestom Asýrskej ríše, potom sídlom kráľov. Malo štvorcový pôdorys. Unikátny bol Severozápadný palác z 9. storočia pred Kristom z dvoma vchodmi zdobenými okrídlenými býkmi. Archeológovia v meste objavili hrobky niekoľkých asýrskych kráľovien. Nimrud je jednou z najlepšie zachovaných pamiatok staroveku v Iraku.6 BAGDADSúčasné hlavné mesto Iraku je legendárne svojou krásou a bohatstvom. Z dávnych čias takmer nič nezostalo. Históriu mesta pripomína veľké archeologické múzeum so vzácnymi zbierkami. Podľa historických prameňov malo mesto kruhové hradby, pre to mu hovorili aj Kruhové mesto. V meste je doteraz až 750 mešít. Najvýznamnejšia je al-Chadímija známa svojou krásou a nákladnou výzdobou. 5 BABYLONJedno z najznámejších miest starovekého sveta. Mesto založili pravdepodobne už v 3. tisícročí pred Kristom. Na význame však začal rásť, až keď sa okolo roku 1800 pred Kristom stal hlavným mestom Babylonskej ríše. Mesto sa stalo známym vďaka visutým záhradám kráľovnej Semiramis a Ištarinej bráne. V centre mesta stál zikkurat zasvätený Mardukovi. V kultúrnych dejinách ľudstva sa označuje za babylonskú vežu. 10 BASRAArcheologicky nie je taká významná ako ostatné mestá. Spája sa však s ňou legenda o Sindibádovi, námorníkovi z rozprávok Tisíc a jednej noci. V meste bolo centrum pestovania datlí. Počas vojny v Perzskom zálive bolo mesto zničené. 7 SAMARADodnes žijúce mesto s asi 40 000 obyvateľmi na východnom brehu Tigrisu. V 9. storočí to bolo hlavné mesto moslimského sveta. V meste sa zachovalo niekoľko ukážok ranoislamskej architektúry. K najvýznamnejším patrí Mešita Veľkého piatka s unikátnym špirálovitým minaretom. Samarra slúžila ako sídelné mesto kalifov a nachádzal sa tu jediný tehlový most v Iraku z roku 1128. Objavili tu aj niekoľko hrobiek kalifov a 10. a 11. imáma. V meste je aj mešita venovaná 12. imámovi s netypicky modrou kupolou. 8 NADŽAFV strednom Iraku má obrovský význam pre šíitov, pretože sa tu nachádza hrobka prvého imáma Alího. Pripomína to veľká svätyňa s masívnou bránou a dvoma minaretmi. K miestu sa viaže niekoľko náboženských legiend. Vraj tu zomrel Noemov syn, ktorý odmietol nastúpiť do archy. Mali sa tu usadiť aj Abrahám a Izák a kúpiť tu údolie pokoja, ktoré bolo vyhlásené za časť raja. Údajne sa do neho zmestí 70 000 ľudí.9 KTESIFÓNLeží na rieke Tigris. Od roku 129 pred Kristom bolo mesto zimnou rezidenciou partských, neskôr perzských kráľov. Mesta sa v 2. storočí zmocnili Rimania. V roku 637 padlo do rúk Saracénov. Vznikla tu vraj aj podstatná časť židovského Talmudu.
