Husajn mal ťažké detstvo - milujúca matka, surový otčim. Ako ho to mohlo ovplyvniť? Dajú sa neskoršie životné rozhodnutia interpretovať ako vyrovnávanie sa s ťažkým detstvom?
„Bol by som opatrný. Veľa ľudí má ešte horšie detstvo a nestávajú sa z nich psychopatickí diktátori.“
Patrí ako osobnosť do normálu?
„To, čo je normál, nesmieme posudzovať očami Stredoeurópana vychovaného v určitom kultúrnom a etickom kontexte. Je produktom svojej krajiny a nesmierne brutálnych pomerov v nej. Len človek krutý až paranoidný tam má šancu udržať sa pri moci. U Saddáma je krutosť a ochota utrácať ľudské životy aj jeho stratégiou prežitia. Na naše pomery je to človek psychopatický, násilný a krutý, ale v irackej politickej klíme mal šancu len takto.“
Čo sa dá vyčítať zo Saddámových činov, televíznych záberov a informácií, ktoré o ňom máme?
„Je mimoriadne chladnokrvný a cieľavedomý. V čase, keď sa stal pravou rukou prezidenta, zostal dlho neviditeľný, hoci už mal veľkú moc. Napriek tomu sa nechal oslovovať pán námestník a vyhýbal sa verejnosti. Veľkolepé vojenské prehliadky prišli, až keď sa stal prezidentom. Z toho vidno, že nie je veľmi samoľúby. Je úžasne mocibažný, paranoidný a krutý, ale zároveň systematický. Márnivosť nevidno. Dá sa ale predpokladať, že sám seba vidí v akejsi dejinnej úlohe. Za posledné roky akoby naznačoval, že sa považuje za potomka najväčších arabských hrdinov: od proroka Mohameda až po Saladína (arabský vojvodca z 12. storočia, ktorý porazil križiakov) v jednej osobe. Chcel by byť lídrom arabského sveta a regionálnej mocnosti.“
Typické je velikášstvo - jeho sochy a obrazy sú takmer všade. O čom to hovorí?
„O vývoji človeka, ktorý sa za mladi dral k moci a robil špinavú robotu pre iných a postupne sa stal niekým, kto sám seba vidí tak, ako ho zobrazujú tie sochy. Niektorí analytici tvrdia, že to celé môže byť len pragmatické divadlo pre ľud a nemusí to byť výraz jeho skutočnej chorobnej márnivosti, ale pragmatická marketingová stratégia.“
Podobnosť so Stalinom aj Hitlerom. Vidíte niečo také?
„Diktátori sa na seba podobajú. Na Stalina sa určite podobá - v sebaspodobňovaní aj v politických stratégiách. Spoločnú majú aj honbu za konšpiráciami a odstraňovanie a vraždenie čo i len potenciálnych odporcov. No on je diktátor svojho druhu ojedinelý, stále je to produkt arabského sveta.“
Husajn už viackrát použil chemické zbrane. Je schopný to spraviť znova?
„Som presvedčený, že áno, ak mu to bude pripadať pragmatické a účelné. Nemal by s tým žiaden problém, výčitky svedomia. Použitie týchto zbraní však znamená dramatickú zmenu americkej taktiky a oveľa zničujúcejší úder na Irak. Chemické zbrane by boli tentoraz pre Saddáma samovražedné. A jeho predovšetkým zaujíma fyzické a politické prežitie. Možno bude považovať za múdrejšie ich nepoužiť.“
MAREK CHORVATOVIČ
