ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP

s organizovaním Popradskej hokejovej školy. Využili sme preto jeho prítomnosť na zimnom štadióne a položili mu niekoľko otázok.

Po pomerne slabom ročníku 1999/2000, keď sa vám nepodarilo dostatočne presadiť, patrila vlaňajšia sezóna k vašim najlepším. Ako sa na ňu pozeráte s odstupom niekoľkých týždňov?

„Nepopieram, že som bol z predminulej sezóny viac-menej sklamaný. Dôvodom boli zranenia, ale aj určitý problém s trénerom. Hrací čas, ktorý som trávil počas zápasu na ľade, sa preto začal skracovať. Rozmýšľal som o budúcnosti. Kládol som si otázky, či sa moja kariéra pomaly končí, alebo som ešte schopný hrať ako predtým. Odpovede na tieto otázky mi dala až posledná sezóna, ktorá bola skutoč-ne výborná. Úspešnejšie som sa v nej vyhýbal zraneniam a cítil som hráčsku pohodu. Znovu som získal dôveru trénera a čas strávený na ľade sa pohyboval okolo 20 až 25 minút, čo je podľa mňa optimum.“

Čo chýbalo k magickej päťdesiatke gólov?

„Môžem otvorene povedať, že by bolo pekné, keby som dal 50 gólov, ale veľmi som to ,netlačil‘. Také množstvo gólov som dal už dvakrát. Podľa mňa je to iba číslo, ktoré nehovorí nič. Hocikedy by som toto množstvo vymenil za Stanleyho pohár či prsteň. Ide o to, aby som výkonom pomohol mužstvu a hral taký hokej, aký sa odo mňa očakáva.“

Pred krátkym časom do Washingtonu prestúpil Jágr. Vzrastú tým šance mužstva na získanie tohtoročného Stanley cupu?

„Myslím si, že Washington mal aj doteraz dobré mužstvo, ale niečo nám chýbalo. S Jágrom nie sme len kvalitným mužstvom, ale aj jedným z kandidátov na titul. Takto nás podľa mňa budú teraz vnímať nielen odborníci, ale aj konkurencia. Jágr je podľa mňa v súčasnosti najlepším hokejistom na svete a hrať s ním v jednom tíme bude pre mňa i ostatných chlapcov veľkou vecou.“

Pre fanúšikov hokeja bola správa o prestupe Jaromíra Jágra do Washingtonu veľkým šokom. Vedeli ste v mužstve o tomto prestupe už skôr?

„Niečo sa hovorilo, ale boli to len neoverené zákulisné informácie, ktoré sa zvyčajne nepotvrdia na 90 percent. Správu o tom, že Jágr bude naším spoluhráčom, som sa dozvedel predpoludním, keď mi telefonoval asistent generálneho manažéra. Upozornil ma však, aby som to nikomu nehovoril, pretože médiá sa o tejto správe dozvedia až o štvrtej hodine popoludní. Ja som tomu aj tak nechcel veriť. Stalo sa tak až vtedy, keď správu potvrdili médiá. Myslím si však, že táto informácia bola šokujúca pre celé naše mužstvo, hráčov i fanúšikov. Jágr dodal všetkým správny náboj a nadšenie. Dobre to ilustruje predaj permanentiek a vstupeniek na naše zápasy. Počul som, že v tomto smere sa pohli veci veľmi rýchlo dopredu a zdá sa, že naša aréna bude na celú sezónu vypredaná!“

Jágr povedal, že sa na spoluprácu s vami teší. Je to obojstranné?

„Jágr je typom hokejistu, ktorý urobí hráčov vo svojom okolí lepšími. Z dvadsaťgólového hráča urobí tridsaťgólového. Tým, že je na ľade, púta pozornosť lepšej dvojice obrancov a ,robí priestor‘ pre iného útočníka, napríklad pre mňa. Ale neviem, či budeme hrať spolu. Možno nás budú stavať spolu na presilovky, ale to je záležitosť trénera. Jágrova prítomnosť nám určite pomôže.“

Prezradíte nám, aké vzťahy medzi vami teraz panujú?

„Poznáme sa celkom dobre, aj keď nie celkom osobne. Stretli sme sa niekoľkokrát.“

Tesne pred záverom základnej časti NHL predal Washington Richarda Zedníka do Montrealu. Nebolo vám ľúto, že ste v tomto mužstve ostali jediným Slovákom?

„Bolo mi to ľúto. Richard je vyspelým hokejistom a dobrým chalanom. Boli sme aj celkom dobrými kamarátmi. Mužstvo sa však pred play off potrebovalo posilniť a potrebovalo robustného a vysokého centra, ako je Linden, ktorý ide do súbojov a berie puky. Za to sme museli zaplatiť daň v podobe výmeny dvoch mladých hráčov. Nehovorím, že to bola dobrá výmena, ale mužstvo čakalo, že mu pomôže.“

Michal Handzuš, ďalší z légie Slovákov v NHL, povedal, že s takýmito výmenami veľmi nesúhlasí. Hráči sú podľa neho len figúrkami v rukách obchodníkov.

„NHL je veľký biznis. Je to hokejový trh a kúpna sila na ňom je veľká. Preto tam pôsobia najlepší hráči, ktorých možno zaplatiť. Je to obchod. Ak si však klub nemôže dovoliť zaplatiť nejakého hráča, nájde sa niekto iný, kto naňho má. Nie je to trh s ľuďmi, ale pravidlá, ktorými sa riadi NHL a hráčska asociácia.“

Čím je vaša hokejka výnimočná?

„Už desiaty rok hrám s rovnakou značkou a som spokojný. Hokejky mi robia na mieru a zohľadňujú pri tom moje individuálne požiadavky týkajúce sa zahnutia, zaoblenia. Technológia výroby hokejok výrazne pokročila. Môj syn hráva s hokejkou zo špeciálneho materiálu. Je veľmi ľahká a tvrdá. Strele na bránu dáva patričnú razanciu a silu, na čo sa niektorí brankári sťažujú. Ja ostávam verný drevenej hokejke. Stále totiž tvrdím, že v dreve je cit.“

Táto sezóna bude olympijská. Je to pre vás motivácia?

„Určite! Hrať za Slovensko a ešte k tomu na olympiáde je veľká vec. Som rád, že v NHL urobili prestávku, aby sme si na tomto podujatí mohli zahrať aj my. Slovensko však na súčasný systém dopláca už druhýkrát, čo je škoda. Už pred rokom sme preto urobili určité kroky, ale je to vážna vec a ísť hlavou proti múru sa nedá. Musíme vyšpekulovať také kroky, ktoré budú pre mužstvo najlepšie. Pre nás bude najdôležitejšie postúpiť zo skupiny a potom prípadne prekvapiť. V to verím. Potom máme šancu na medailu.“

V tejto súvislosti sa objavili informácie, že Slováci v NHL sú pripravení aj štrajkovať.

„Opakujem, že ísť hlavou proti múru sa nedá. Štrajk nepomôže ani hokeju, ani hráčom a ani Slovensku. Pre nás by bolo najdôležitejšie, keby sa nám na olympiáde podarilo výraznej-šie presadiť. Potom nás budú brať vážnejšie a počítať s nami do budúcnosti.“

A čo vaša letná príprava?

„S prípravou som začal už vo Washingtone. Na Slovensku sa pripojím k Radovi Suchému a Ľubošovi Bartečkovi a naša príprava nadviaže na dvojtýždňové olympijské sústredenie.“

So synom hovoríte zmiešaninou sloven-činy a angličtiny. Cítite sa ešte na Slovensku doma, vrátite sa sem po skončení kariéry?

„Hovorí sa: všade dobre, doma najlepšie! Domov na Slovensko sa vždy teším. Môj domov je tu. Pre moju rodinu je však domov v Amerike. Moje deti vyrastajú v USA, chodia tam do školy, majú tam kamarátov. Je mi ťažko povedať, kde budeme žiť po ukončení mojej kariéry. Keby záležalo na mne a manželke, vrátili by sme sa na Slovensko. S ohľadom na svoju rodinu však asi na 80 percent ostaneme v USA.“