Symbolom poslednej vlny európskeho antiamerikanizmu sa stal prezident George Bush. Jeho masky sa pravidelne objavujú na protivojnových demonštráciách. FOTO – REUTERS
Briti chcú presvedčiť Európsku úniu, že jej spory s Amerikou nemôžu ohroziť rozšírenie o stred a východ EurópyBriti bijú na poplach. „Nemôžeme si dovoliť, aby antiamerikanizmus v niektorých európskych metropolách zamoril konštrukciu Európskej únie a jej rozšírenia,“ takto vysvetľoval námestník britského ministra pre Európu Denis McShane požiadavku svojej vlády na zvolanie špeciálneho summitu únie. Mal by sa týkať antiamerikanizmu a jeho dopadu na rozšírenie spoločenstva.
Británia sa obáva, aby budúci členovia, ktorí sa v irackej kríze postavili na stranu Washingtonu, za svoj postoj nezaplatili, tak ako naznačoval francúzsky prezident Jacques Chirac. Budúcim členom zdôraznil, že sú ešte stále za dverami únie a mohli by tam aj zostať.
O tom, či summit, ktorého by sa mali zúčastniť súčasní aj budúci členovia pätnástky, vôbec bude, má rozhodnúť predsedajúca krajina Grécko. Atény už raz pri organizovaní summitu s účasťou kandidátov zlyhali, keď ich vo februári nepozvali na diskusiu o irackej kríze, hoci to predtým sľubovali. Treba povedať, že budúcich členov napokon pozvali, ale len na to, aby im oznámili, na čom sa únia (ne)dohodla.
Existujú preto obavy, že Grécko podľahne tlaku Nemecka a Francúzska, proti ktorým je plán na summit síce nepriamo, ale zato dôrazne zameraný a nezvolá ho. Iniciatíva pravdepodobne vyvolá v únii rozruch a môže mať širší dopad na európsku politiku.
Zaujímavé je už to, že kandidátske krajiny majú nového patróna. Kým doteraz sa za motor rozširovania považovali Francúzsko a Nemecko, teraz iniciatívu preberá ostrovná Veľká Británia. Jej premiér Tony Blair bol na rozdiel od predchádzajúcich vládnych garnitúr eurooptimista, ale skôr v teoretickej rovine. Teraz je z neho zástanca kandidátov. Ich vďačnosť by mu mohla pomôcť vytvoriť nové európske mocenské centrum a zmeniť tradičný politický koncept spojenectva strednej a východnej Európy s kontinentálnymi metropolami.
To, že je to celkom možné, naznačuje aj pomerne chladné prijatie nemeckého šéfa diplomacie Joschku Fischera na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku.
Fischer do strednej Európy prišiel reparovať irackou krízou narušené vzťahy, jeho spanilá jazda sa však minula účinkom. Stredoeurópania mu naznačili, že stoja za Washingtonom.
Britská iniciatíva, ktorá sa dá vnímať aj ako pomsta Francúzsku za odmietnutie ich kompromisnej úpravy druhej rezolúcie o odzbrojení Iraku, výrazne obmedzí snahy únie o formuláciu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
To kandidátov môže ešte viac primknúť k Washingtonu a na celé roky Európu uvrhnúť do vysiľujúcej éry hľadania ďalšieho kompromisu.
