Hĺbenie jám pre sadence na minerálne chudobných (a) a bohatých (b) pôdotvorných substrátoch.

Pôda sa vytvára z pôdotvorného substrátu predovšetkým nahromadením humusu, ktorý vzniká humifikáciou odumretých zvyškov živočíchov a rastlín, ako aj premenou prvotných minerálov na ílové minerály. Pri zvetrávaní pevných hornín dochádza často k vylúhovaniu vápnika, horčíka, draslíka i sodíka a hromadeniu hliníka, kremíka a železa v pôdnej hmote. Na rozdiel od pôdotvorného substrátu pôda obsahuje oveľa viac fosforu a dusíka.

Minerálna sila pôdy je potenciálny obsah minerálnych rastlinných živín, a to predovšetkým vápnika, horčíka, draslíka a fosforu v pôde. Najčastejšie kopíruje minerálnu silu pôdotvorného substrátu. Najväčšiu minerálnu silu majú na Slovensku neogénne morské sedimenty a rôzne fluviálne riečne sedimenty. Najmenšiu minerálnu silu majú kremičité viate piesky a zvetraliny kremencov i kremičitých zlepencov. Pri zvetrávaní paleogénnych bridlíc, žuly, andezitu a iných pevných hornín sa uvoľňujú živiny, ktoré sú potenciálnym zdrojom výživy rastlín. Rastliny sú schopné tieto živiny prijímať koreňmi aj z väčších hĺbok. Takto sa pôdotvorný substrát podieľa na úrode najmä ovocných kríkov a stromov v záhradke. V pôdach s menšou minerálnou silou musíme preto pre sadenec vyhĺbiť oveľa väčšiu jamu ako v pôdach s väčšou minerálnou silou a zasypať ju výživným kompostom a humóznou zeminou.

Priestor akumulácie vody pre rastliny nie je obmedzený iba na povrchové a podpovrchové vrstvy pôdy, ale zahŕňa aj spodinu. Pri hutnej ílovitej spodine je obmedzená akumulácia vody a rastliny vyžadujú častejšie zavlažovanie. Naopak, kyprý hlinitý pôdotvorný substrát je schopný udržať viac zrážkovej vody, prípadne je vhodnejším prostredím pre nasýtenie podzemnou vodou.Takto sa podieľajú vrstvy pôdotvorného substrátu na formovaní vodno-vzdušného režimu v zóne zakoreňovania rastlín.

Ovplyvnenie pôdnej reakcie závisí od charakteru pôdotvorného substrátu. Karbonátová hornina a substrát podmieňujú vznik pôdy s vyšším obsahom uhličitanov, a teda neutrálnou až slabo alkalickou reakciou. Naopak, z kyslých hornín vznikajú kyslé pôdy. Chloróza ovocných stromov a viniča sa pozoruje nielen na karbonátových pôdach, ale aj na vylúhovaných pôdach s karbonátovou spodinou (spraš, fluviálny karbonátový piesok alebo štrk).Vtedy treba pri výsadbe ovocnín vyhĺbiť väčšie jamy, do ktorých nasýpame nekarbonátovú zeminu a kompost obohatený o uhoľný prach i mikroživiny (bór, zinok).

KRESBA – AUTOR

Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.