Bejzbal, futbal a sumo sú v Japonsku tri najpopulárnejšie športy. Okrem fandenia nejeden japonský chlapec sníva o kariére profesionálneho bejzbalového hráča alebo futbalistu. Iba hŕstka z nich sa však chce stať profesionálnymi zápasníkmi suma. Aj na Slovensku sa dajú v televízii sledovať tieto zápasy, takže tušíte, o čom to asi je. No, kto už by chcel byť taký tučný chlap? A sumo zápasník musí byť veľmi tučný, ak má byť veľmi silný. Počul som, že ich priemerná váha je až 156 kilogramov. Okrem toho, kto už by chcel ukazovať pred zrakmi divákov svoje nahé tučné telo, odeté iba v tradičnej bedrovej zásterke?
Napriek všetkému – my tento šport milujeme a máme v úcte yokozunu, najvyššie postaveného sumo zápasníka. Sumo nie je novodobý šport. Prečo majú zápasníci vlasy vyčesané a uviazané do uzla? Pretože je to tradičný japonský účes. A prečo musia zápasníci pred začiatkom zápasu predviesť publiku priam celé divadelné predstavenie? Nuž, sumo má 350-ročnú históriu a vystúpenie v sebe nesie stopy dávnych šintoistických rituálov plodnosti.
Zápas akoby sa odohrával pod strechou chrámu a rozhodca je oblečený vo zvláštnom odeve v šintoistickom štýle. Je to teda šport úzko spojený s tradíciou pôvodného japonského náboženstva. Rozhodca má pri sebe v ringu dokonca dýku a ak spraví chybu, je pripravený spáchať „seppuku“ – vraziť si dýku do brucha a zomrieť. Pravda, ešte nikdy nič také diváci nevideli, ale aj v tom sa prejavuje originálny duch japonských zápasov tučných silákov.
Čo je zaujímavé, v posledných rokoch sa sumo internacionalizuje. Na svete je už 51 zápasníkov-cudzincov, vrátane dvoch yokozunov (Mongol a Havajčan). Zatiaľ medzi nimi nie je žiaden Slovák, ale objavil sa Rus, Bulhar aj Čech. Na toto zmedzinárodňovanie sumo zápasov sa v Japonsku názory rôznia. Na jednej strane želáme tomuto športu svetovosť, na druhej máme obavy, či budú zahraniční zápasníci pokračovať cestou tradičných japonských duchovných obyčajov, alebo ich jedného dňa zlikvidujú.
Autor: MASAHIKO
