„Keď sa tanečník rozhodne odísť, nemôžem mať nič proti tomu, vonku ho zaplatia oveľa lepšie,“ hovorí riaditeľ baletu SND Emil T. Bartko.
Tohtoroční maturanti tancujú v divadle už druhý rok. Dievčatá vedie Klára Škodová, chlapcov Karin Avnikianová z Arménska. Baletný súbor má šesťdesiatpäť členov, v minulosti ich bolo menej. V porovnaní s budapeštianskym alebo viedenským baletom, ktoré majú okolo osemdesiat členov, je to však stále málo. V Bratislave sa objavujú tanečníci predovšetkým z Ruska, Rakúska, ale aj Japonska, Francúzska a v Košiciach z Ukrajiny.
Mnohí naši sa zatiaľ úspešne presadzujú skôr v zahraničí. „Rozdiel je v jednom: kým zahraniční tanečníci sa najprv pýtajú na repertoár a až potom na peniaze, naši to robia opačne,“ hovorí riaditeľ SND Emil T. Bartko.
Dôchodok je viac než smiešny
Pochopiteľne, tancovať z prestíže je niečo iné ako zarábať si tancom na živobytie. Existenciu baletu ohrozuje navyše aj zákon o dôchodkoch. Tanečníci odchádzali doteraz po 22 rokoch aktívneho tancovania a ôsmich rokoch školy do dôchodku za smiešnych pár korún. Uvažuje sa o invalidnom dôchodku po 30 rokoch práce a štúdia. „Nie je pravidlom, že tanečník si za ten čas zhumpľuje telo. Druhá vec je, že v štyridsiatke podáva iné výkony ako v dvadsiatke,“ hovorí Bartko.
Počas tejto sezóny sa súbor relatívne stabilizoval. Samozrejme, finančne dostatočne pokrytý nie je. Priemerný vek tanečníkov je 22 až 24 rokov.
O miesta sa bojuje, o ľudí menej
„Úroveň baletného umenia a jeho výučby u nás bezpečne obstojí v európskej konkurencii,“ presviedča Bartko. „O miesta sa bojuje do poslednej chvíle, no keď sa tanečník rozhodne odísť, nemôžem mať nič proti tomu, vonku ho zaplatia oveľa lepšie.“
Stačí sa pozrieť do neďalekej Viedne – prví dvaja tanečníci sú pôvodom Slováci. Hosťovať k nám však prichádzajú skôr hviezdy z Paríža, Petrohradu alebo Moskvy, a to z prestížnych dôvodov a za symbolický honorár. Vo svete sa ich gáže pohybujú od 2000 do 5000 dolárov.
„Cena tanečníka u nás vzrastá postupne,“ vraví riaditeľ baletu, ktorý si už zvykol na pomerne vysokú migráciu tanečníkov. Mladí tanečníci totiž na začiatku svojej kariéry nemajú šancu získať sólistickú zmluvu. Ako jediný ju dostal v roku 1996 Roman Lazík, ktorý však momentálne „kope“ za mníchovský balet. „My ponúkame okamžitú možnosť práce a dobrý repertoár,“ hovorí Bartko.
