
Klára Škodová
rozhodujú všetci dohromady. Trpia kĺby alebo nie?
„Často sa dočítame, ako strašne baletka trpí, aké zažíva bolesti, aké má na konci kariéry zničené kĺby. Ako baletný pedagóg viem, že to vôbec nemusí byť pravda,“ hovorí Klára Škodová z Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. „Ak sú deti správne vedené a dokážu rozmýšľať o tom, čo a ako robia, je vylúčené, aby došlo k fyzickej deformácii kĺbov či chrbtice.“
Deti, ktoré prichádzajú do baletnej školy, chcú žiť tancom. „Najviac pre ne urobíme, ak ako pedagógovia docielime, aby ho milovali. Zmysel pre štýl, pracovná zanietenosť, schopnosť rozlišovať žánre, to je na baletnej pedagogike minimálne také náročné ako technika tanca, ktorá je v tomto prípade podružnou záležitosťou,“ hovorí. Tanečník narába so svojím telom ako muzikant s nástrojom. Estetická línia tela a fyzično sú síce dôležité, ale tréningom sa dajú nedostatky upraviť.
Talentovky – nemilosrdná skúsenosť
Výber zázračných detí na talentových skúškach, ktoré sa uskutočnia práve teraz – 17. a 18. marca, znamená prvú, pre mnohých aj nemilosrdnú skúsenosť. „Talentovky sú trojkolové a práve prvé kolo je zamerané vyslovene na vizáž – do úvahy sa berie proporčnosť a anatomická stavba tela. Určité deformácie, akými môžu byť širšia panva, mierna skolióza chrbtice či vystupujúce lopatky, sa dajú upraviť. Nevýhodou tanečnice sú napríklad krátke nohy alebo aj príliš veľké prsia, ktoré sa však už dnes dajú skorigovať,“ hovorí Klára Škodová.
Očarení až v treťom kole
Po prvom site má desaťročný adept šancu v ďalších kolách očariť aj šarmom a výrazom.
„To, či sú deti vnútorne umelecky nadané, zisťujeme vlastne až v treťom kole pri improvizácii, ale tiež len náhodne,“ hovorí pani Škodová. Deti sú v čase talentoviek stiesnené, zviazané, majú trému, a to dokáže ich predpoklady značne skresliť. Schopnosti sa ukazujú až po prijatí na školu na hodinách a pri individuálnom prístupe. Je na pedagógovi, aby ich korigoval.
Malý tanečník nikdy nemá vyhraté
Zvýšená miera samostatnosti a zodpovednosti, psychický nápor, ale aj zdravotné problémy, nadváha alebo nežiaduci fyzický vývoj bývajú dôvodmi, pre ktoré musia študenti vo výnimočných prípadoch školu opustiť ešte počas štúdia. Problémovými deťmi sa intenzívne zaoberá psychologička. Školu absolvuje v priemere desať študentov ročne. Problém uplatniť sa nemajú. Tí, čo sa napokon rozhodnú netancovať, idú väčšinou študovať humanitné predmety.