Emil Burák je daňový expert, vydal niekoľko publikácií k problematike daní. Od marca pracuje na Daňovom riaditeľstve SR ako hlavný radca - Námestník generálnej riaditeľky pre kontrolu daní. FOTO - ARCHÍV

Ako je lepšie podať priznanie, priamo na daňovom úrade alebo poštou?

„Možnosti sú zhruba vyrovnané, závisí od individuality daňového subjektu. Pri podaní poštou vám odpadnú časové straty. Pri osobnom podaní vám môžu odpadnúť niektoré chyby, ktoré zistí daňový úradník pri formálnej kontrole, ktorú musí pri preberaní priznania urobiť. (Napríklad skontroluje, či ste svoje daňové priznanie aj podpísali, lebo bez podpisu je jeho právna účinnosť polemická, resp. neplatná).“

Daňový úradník má povinnosť poradiť jednoduché otázky pri podaní priznania, napríklad čo doplniť do tohto alebo tohto riadku v priznaní?

„Daňový úradník je limitovaný konať v danom prípade najmä ustanovením zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V danom kontexte platí, že daňové konanie (vrátane príjmu daňových priznaní) musí byť vedené tak, aby sa chránili záujmy štátu, ale súčasne, aby sa pritom dbalo aj na právom chránené záujmy daňového subjektu. Podľa môjho názoru medzi práva daňového subjektu patrí aj opodstatnená otázka, že ak chcem daň zaplatiť, môžem sa opýtať, na akom tlačive a či do tohto alebo tohto riadku tento údaj patrí alebo nepatrí. V danom smere sú určité tendencie skrytého boja medzi daňovými poradcami a daňovými orgánmi o polemike k tzv. čiernemu daňovému poradenstvu. Vzhľadom na formuláciu zákona, zvykové právo zažitej praxe i záujem štátu vybrať daň, myslím si, že platí povinnosť daňového úradníka v úplne základných veciach (napr. ktorý zákon tento problém rieši) daňovému subjektu pomôcť sa zorientovať. V prípade akýchkoľvek otázok a spojitostí charakteru „nadstavbového poradenstva a špeciálnych otázok k úspore daní“ daňový úradník - ako zástupca štátneho sektora - radiť nesmie, ale mal by daňový subjekt odkázať na daňových alebo ekonomických poradcov z privátneho sektora.“

Koľko stojí vypracovanie daňového priznania k dani z príjmov na Slovensku v daňovej sezóne 2003?

„Táto otázka nie je jednoduchá. Rozdielnosť v cene je pomerne veľká. Iná cena je v regiónoch (iná taxa je v Bratislave, iná napr. v Námestove), iná pri rôznom druhu daňového priznania (jednoduché alebo komplikované, v závislosti od toho, či ide o daň z príjmov fyzických osôb, alebo daň z príjmov právnických osôb) atď. Takže cena je prísne individuálna. Podľa nášho prieskumu sa však pri priznaniach k dani z príjmov fyzických osôb pohybuje (bez účtovnej závierky) asi v rozpätí od 800 do 3000 Sk. Samozrejme, že tento údaj sa nedá paušalizovať a generalizovať. Základné ponaučenie v danom prípade znie: platí cena dohodou a vždy si ju dohodnite pred začatím objednaných prác na daňovom priznaní, nikdy nie až potom.“

Kto zodpovedá za správnosť údajov v priznaní, poradca alebo daňový poradca?

„Za správnosť zodpovedá vždy daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný podať daňové priznanie, ak spĺňa podmienky zákona. Daňový poradca má v danom smere vždy „len“ hlas poradný, hoci jeho zodpovednosť a garancia za správnosť daňového poradenstva, a teda zníženia rizika potenciálnej nesprávnosti je ošetrená aj podľa zákona povinnou poistkou každého poradcu, člena Slovenskej komory daňových poradcov - pre prípad chyby, a teda alternatívnej škody klientovi.“

Ak som zrušil živnosť 15. februára 2003 mám podať daňové priznanie aj za rok 2003 ešte do 31. marca 2003 alebo počkať až do 31. marca 2004? Na rok 2003 ešte nemá totiž daňový úrad napríklad správne tlačivo.

„Prax je niekedy diskutabilná. Podľa platného práva máte povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov do určitej lehoty následne po ukončení podnikania a zrušení živnosti. Podajte ho teda hoci aj na „starom“ tlačive. Zvykové právo i skúsenosti praxe väčšinovo potvrdzujú, že do konca zdaňovacieho obdobia v ktorom ste vyrovnali daň v jeho priebehu, obyčajne život prinesie daňovým subjektom nové skutočnosti, a aj tak ešte podávajú druhé daňové priznanie (napr. v zákonnej lehote po riadnom ukončení celého zdaňovacieho obdobia), kde môžete „právne vákuum praxe“ napraviť a podať ďalšie priznanie na už správnom tlačive. Je realitou daňovej praxe SR, že zatiaľ sa tlačivá daňových priznaní minimálne k dani z príjmov FO (fyzických osôb) menili často (každý rok) a že väčšinovo sú k dispozícii práve až po ukončení celého zdaňovacieho obdobia.“

Pri priznaniach k dani z príjmov FO mi účtovník vyplnil aj povinné výkazy prílohy, výkaz o príjmoch a výdavkoch a o majetku a záväzkoch. Koho meno sa vpisuje do kolónky na titulnej strane „osoba zodpovedná za účtovnú závierku“, moje alebo účtovníkovo?

„K tejto téme je pomerne dosť nezrovnalostí v názoroch daňových úradníkov. Treba však prísne vychádzať podľa môjho názoru zo zákona o účtovníctve, kde zodpovedným za účtovníctvo vrátane účtovnej závierky je účtovná jednotka. Daňový subjekt, majiteľ účtovnej jednotky, teda musí byť „de iure“ uvedený ako zodpovedná osoba za účtovnú závierku. Niektoré daňové úrady tam vyžadujú (aj niektoré daňové subjekty) uvádzať väčšinovo mylne (z hľadiska platného právneho poriadku SR) práve tých pracovníkov, účtovníkov, ekonómky, ktorí účtovnú závierku vypracovali. Tento postup je však vedený len a len tzv. zvykovým právom. Daňový subjekt tam nechce byť napísaný preto, aby ak daňový úrad nájde chybu, nech „otravuje“, a teda komunikuje nie s ním, ale s človekom, ktorý to adresne robil, t. j. s účtovníkom. Správca dane tam chce mať často tiež radšej toho, kto účtovnú závierku vypracoval, lebo s ním sa mu komunikuje rýchlejšie, „keďže je v obraze“, lebo danú záležitosť vypracoval. Možno racionálnym alternatívnym kompromisom je teda uvádzať tam dve mená zodpovedného majiteľa účtovnej jednotky-daňového subjektu a súčasne realizátora-kompetentného pracovníka, ktorý účtovnú závierku vykonal a výkazy vyplnil.“

Na daňovom úrade mi nedali nové tlačivo k priznaniam za rok 2002, že im už došli, ale dali mi staré tlačivo, čo mám robiť, vyplniť to? Prečo daňový úrad nemá dostatok nových tlačív, môže sa to v praxi stať?

„Bežná prax je rozmanitá. Daňové orgány ako súčasť verejnej správy tohto štátu trpia rovnako nedostatkom financií. Tlačivá daňových priznaní si jednotlivé daňové úrady objednávajú, pričom sú vedené k prísnemu šetreniu. Preto sa ľahko môže stať, že niektorý daňový úrad situáciu neodhadne správne a objedná tlačív menej. Dočasný nedostatok práve aktuálnych tlačív priznaní môže spôsobovať daňovým subjektom občas prevádzkové starosti. Stávať by sa to nemalo, ale deje sa tak. Nerobte z toho problém, vyplňte priznanie, ak to správca dane odporúča, aj na staré tlačivo, ktoré často splní rovnaký účel len s tým, že konkrétny daňový úradník na ňom opraví niektoré zmenené a neaktuálne údaje (kolónky, rubriky). Trvajte však na poznámke dopísanej na tlačivom daňovým úradníkom, že ste museli použiť staré tlačivo priznania nie z vlastnej viny, ale že to „zavinil“ konkrétny miestny príslušný správca dane (daňový úrad).“

Daňový poradca mi odmietol prekontrolovať mnou vyplnené priznanie, ale povedal, že to nerobí alebo ho vyplní on alebo nič. Má na to právo?

„Samozrejme, že na to daňový poradca má právo. Nečudujem sa mu, asi by som to robil podobne. To máte ako s rekonštrukciou starého domu a stavbou nového domu. Niekedy je oveľa rýchlejšie a lacnejšie postaviť nový dom (vyplniť celé daňové priznanie poradcom), ako zrekonštruovať starý a hľadať všetky potrebné chyby a nutné opravy (kontrolovať čo a ako bolo vypočítané, pričom v danom smere pri zložitých formulároch daňových priznaní chybu urobí veľmi ľahko aj skúsený odborník).“

Existuje limit ceny daňového poradcu za vyplnenie daňového priznania smerom hore, t. j. môže za to požadovať neobmedzené peniaze, ak sme sa na cene nedohodli dopredu?

„Určite na túto tému existuje viac právnych názorov a polemík. V princípe však platí trhový model a v ňom aplikovaná cena dohodou. Verím, že väčšina daňových poradcov patrí medzi racionálnych pragmatikov aj v cenovej tvorbe a opiera ju o merateľné princípy a východiská. Extrémy v danom smere sú skôr výnimkou, ale opakovane odporúčam cenu si vždy dohodnúť pred začatím prác, pri zadaní objednávky (najlepšie písomne, nie ústne). Väčšinová zložka ceny sa dá takto dohodnúť, menšinové rozdiely môžu byť doúčtované pri dokončení prác. Nikdy nedohodujte cenu až na konci prác, t. j. po realizácii, lebo vtedy ako klient logicky ťaháte za kratší koniec, lebo musíte rešpektovať cenu, ktorú vám ‚vnútia‘.“

Ak som po podaní daňového priznania v januári 2003 ešte zistil chybu (nezaúčtoval som dve faktúry), podávam do konca marca dodatočné priznanie alebo opravné?

„Podávate tzv. opravné daňové priznanie, lebo ,dodatočné‘ by ste podávali až po termíne pre riadne podanie, t. j. po 31. marci.“

Kde získať rady a informácie

Zbierka podnikateľa ÚZZ

(Úplné znenie zákonov) pre daň z príjmu

kniha

Dane na hrane

kniha

Daňová optimalizácia - ľudový daňový šlabikár

daňové úrady

daňoví, účtovní a finanční poradcovia

internet:

daňové riaditeľstvo - www.drsr.sk

server O peniazoch - www.openiazoch.sk