Únik informácií je citlivým problémom v každom sektore, či už ide o obchodné tajomstvo alebo osobné dáta. Z hľadiska podnikateľov na Slovensku mimoriadne rizikovým faktorom sa javí aj únik informácií zo siete daňových orgánov. Inštitút daňového tajomstva samozrejme príslušný daňový zákon pokrýva, problémom však zostávajú subjektívne nedostatky (v prístupe vybraných daňových úradníkov) a nedostatočná materiálno-technická základňa (napr. nevyhovujúce priestory ku komunikácii) v zastaralých budovách niektorých daňových úradov.
Príliš široká legislatíva
Daňového tajomnostvo je definované ako „informácia odaňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti sdaňovým konaním“. Predmetný paragraf ďalej rieši, čo je povinný správca dane, čo je a čo nie je považované za porušenie daňového tajomstva, atď.
Tajomstvo je povinný zachovávať nielen súčasný pracovník daňových orgánov kým je v pracovnom pomere, ale aj po odchode a skončení pracovného pomeru.
Súčasne sú povinné dodržiavať daňové tajomstvo aj všetky tretie osoby (napr. svedkovia, znalci, audítori, atď.) zúčastnené v daňovom konaní aďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo. Správca dane (daňový úradník) je vždy povinný poučiť účastníkov daňového konania atretie osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
Porušenie daňového tajomstva
Pod porušením daňového tajomstva sa rozumie podľa zákona oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Toľko teória. Z hľadiska praxe poznáme tri hlavné dôvody a spôsoby úniku daňového tajomstva, ktoré sa niekedy dejú:
* únik znedbanlivosti (napr. vyzradením nezodpovedného neúmyselným konaním zabudne, „breptne“, odpovie na lišiacku otázku tak, že si ani neuvedomí vyzradenie daňového tajomstva),
* únik úmyselným konaním (napr. za úplatu pri korupcii, alebo z pomsty),
* únik zdôvodu nevyhovujúcich (napr. nie zvukotesných alebo veľmi minimálnych alebo organizačných) interiérov vzastaralých budovách niektorých daňových úradov kde chýbajú napríklad osobitné prejednávacie miestnosti mimo bežných kancelárií správcov dane nazvané „prejednávačky“.
Hoci daňový kontrolór operuje jeho kompetenciou zo zákona odaňových orgánoch a ospráve daní apoplatkov, čo znamená, že je viazaný tajomstvom aže môže vdaňovom konaní vidieť všetko, ak to považuje za nutné ku daňovej kontrole aby dôsledne zistil správnosť výšky priznanej dane daňovník mu aj tak nemusí dôverovať. Prečo? Lebo jednoducho na Slovensku je to tak že za roky 1990-2002 vyzradením aúnikom informácií zdaňových úradov sa kmnohým dátam dostalo aj podsvetie anásledne ich mohlo zneužiť kvydieraniu niektorých podnikateľov (tzv. racketing).
Inštitút daňového tajomstva je vysokorizikovým faktorom v SR pre všetky zúčastnené strany a spôsob jeho doterajšieho riešenia vpraxi i kodifikácie v teórii (v dikcii zákona) je nedostatočný a zrelý na prehodnotenie. V budúcnosti k meritu veci očakávame zmeny vzákone. V doterajšom konaní doporučujeme daňovým subjektom chovať sa maximálne obozretne a neunáhliť sa v jednaní ani voči daňovému úradu keď tento vyžaduje informácie, ktoré nie ste ochotní poskytnúť. Ak ste v neistote, radšej sa najprv poraďte správnikom a až potom dajte požadovanú citlivú informáciu daňovému kontrolórovi.
| sadzby paušálnej dane | ||
| príjem od | do | daň |
| 500 000 | 2 % | |
| 500 000 | 1 000 000 | 2,25 % |
| 1 000 000 | 1 500 000 | 2,5 % |
| 1 500 000 | 2 000 000 | 2,7 % |
Autor: EMIL BURÁK(autor je daňový expert)
