FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

zákona o dani z príjmov. Nesmie byť platiteľom dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Ak boli jeho príjmy z činnosti, ktorá nie je predmetom jeho podnikania, vyššie ako 100-tisíc korún, stratí nárok na platenie paušálnej dane.

Výhodou paušálnej dane je odpustenie povinnosti viesť účtovníctvo. Takýto daňovník však musí evidovať príjmy, hmotný a nehmotný majetok používaný na podnikanie, pohľadávky a záväzky a účtovné doklady.

Na rozdiel od „klasickej“ dane z príjmov zdaňuje paušálna daň hrubý príjem. Znamená to, že od príjmov sa neodpočítavajú výdavky ani odpočítateľné položky.

Ak sa pre paušálnu daň rozhodne podnikateľ, podá do 31. marca dve daňové priznania. Prvým (B1) sa zdania jeho vlaňajšie príjmy „klasickou“ daňou z príjmov. Do druhého priznania (C) pre paušálnu daň si započíta príjmy za minulý rok a podľa tabuľky sadzieb z nich vypočíta sumu paušálnej dane.

Začínajúci podnikateľ musí daňové priznanie podať do 30 dní od začiatku podnikania. Príjmy si odhadne, ale jeho prvá daň musí byť najmenej 3000 korún. Oba termíny musí podnikateľ stihnúť, inak stratí nárok na platenie paušálnej dane a musí podať „klasické“ priznanie.

Príklad na paušálnu daň (daňové priznanie „C“)Zamestnanec elektrotechnickej firmy sa rozhodol osamostatniť sa a 15. marca si založil živnosť. Je rozhodnutý platiť paušálnu daň a spĺňa jej podmienky. V podobných prípadoch platí, že daňové priznanie sa podáva do tridsiatich dní od vzniku živnostenského oprávnenia bez ohľadu na to, v ktorom období roka to je.

Keďže náš daňovník doteraz nepodnikal, musí si výšku príjmov dosiahnutých v nasledujúcom roku odhadnúť.

Náš podnikateľ predpokladá, že behom roka zarobí 450-tisíc korún a zapíše to do riadku 29. Z tabuľky vie, že na túto sumu sa vzťahuje dvojpercentná paušálna daň. Znamená to, že zaplatí daň 9000 korún, ktorú zaznamená do riadku 30. Keďže živnostník nebol v poslednom pol roku nezamestnaný a ani neukončil žiadnu školu, nevzťahuje sa na neho možnosť daňovej úľavy. Ak by však skončil školu, môže mu daňový úrad odpustiť celú daň, čo by zapísal do riadkov 31 a 36. Súčasne by to musel zaznamenať vo vyhlásení, ktoré je na konci daňového priznania.

Posledné číslo, teda výšku daňovej povinnosti, zapíše živnostník do riadku 34 a riadku 36, ktorý je rozdielom medzi riadkami 34 a 35.

V prípade podnikateľa, ktorý platil paušálnu daň už v roku 2002, platí, že príjmy za rok 2002 zapíše do riadku 25 a daň do riadku 26.