a funkčných pôžitkov
* mzdy, platy ústavných činiteľov, odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy atď.
z podnikania
* napríklad príjmy zo živnosti, podiely spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti, z použitia práv duševného vlastníctva (vrátane honorárov), úroky z príjmov na bežných (podnikateľských) účtoch
z kapitálového majetku
* dividendy, podiely na zisku, úroky a výnosy z cenných papierov, úroky z poskytnutých úverov, výnosy zo zmeniek atď.
z prenájmu
* prenájom chát, bytov, domov, automobilov
ostatné
* príležitostné činnosti, náhodné a jednorazové príjmy, výhry atď.
Príklad pre zamestnancov (daňové priznanie „A“)Murár Peter Kovalčík má manželku, ktorá je s dcérou Kristínou na materskej dovolenke. Okrem Kristíny majú Kovalčíkovci aj syna Filipa, ktorý chodí do siedmej triedy na základnej škole.
Peter Kovalčík pracoval u jedného zamestnávateľa od januára do konca augusta a za ten čas zarobil 144 000 Sk. (Mesačná mzda je 18 000 korún.) Za osem mesiacov zaplatil štátu v rámci zákonných odvodov 18 432 korún (12,8 percenta z hrubej mzdy) a na preddavkoch na dani z príjmov 14 000 korún (mesačný preddavok bol 1750 korún.) Obe položky mu strhával z platu už zamestnávateľ.
Koncom augusta si našiel prácu s vyššou mzdou. Nový zamestnávateľ mu priznal hrubú mzdu 20 000 korún za mesiac. Murár nastúpil do práce 1. septembra a do konca roka zarobil 80 000 korún. Do zákonných fondov za štyri mesiace odviedol 10 240 korún a na preddavkoch zaplatil štátu 8440 korún (mesačne odviedol 2110 korún).
Riešenie:
- Daňovník si najprv spočíta svoje celoročné príjmy za rok 2002. Zistí ich spočítaním mesačných hrubých miezd u oboch zamestnávateľov. V našom prípade ide o sumu 224 000 korún (144 000 + 80 000). Túto sumu daňovník zaznamená na druhej strane v riadku číslo 22.
- Druhým krokom je výpočet sumy poistného, ktorú zaplatil za celý minulý rok. To predstavuje 28 672 korún (18 432 + 10 240) a zapíše ju do 23. riadku.
- Keďže murár neodvádzal vlani príspevky do doplnkového dôchodkového poistenia, riadok 24 ostane prázdny.
- Základ dane si potom vypočíta ako rozdiel medzi celkovými príjmami a zákonnými odvodmi. Výslednú čiastku 195 328 korún (224 000 - 28 672) daňovník zapíše do 25. a 26. riadku.
- Pán Kovalčík si zo základu dane môže odpočítať nezdaniteľné položky. Za seba si zníži základ dane o 38 760 korún (riadok 27). Keďže má dve deti, na každé si uplatní odpočet vo výške 16 800 korún, takže zníži základ dane o 33 600 korún (riadok 28). Právo zníženia základu dane má i za svoju manželku, pretože je na materskej dovolenke a jej ročný príjem nepresiahol 38 760 korún. V tomto prípade si odpočíta ďalších 12 000 korún a zapíše ich do riadku 29.
Celkovo si zo základu dane odpočíta 84 360 korún (38 760 + 33 600 + 12 000) a túto sumu zaznamená do 33. riadku.
- Daňovník si vypočítal znížený základ dane 110 968 korún. Ten si zaokrúhli na stovky nadol v hodnote 110 900 a zapíše do riadku 35.
- Nasleduje zistenie daňovej sadzby. Z tabuľky je zrejmé, že sa nachádza v pásme od 90- do 180-tisíc. Pán Kovalčík tak štátu zaplatí deväťtisíc korún a dvadsať percent zo sumy, ktorá je vyššia ako 90-tisíc. Daň z príjmu teda odvedie v hodnote 13 180 korún (9000 + 20 % z 20 900) a zaznamená do 36. riadku. Túto istú sumu uvedie i do riadkov 46 a 47, pretože nemal žiadne príjmy zo zahraničia.
- Nakoniec si daňovník porovná sumu zaplatených preddavkov na dani z príjmu s ročným vyrovnaním dane. Kovalčík za celý rok odviedol daňovému úradu 22 440 korún (14 000 + 8440) vo forme preddavkov, ktoré mu počas roka strhávali zo mzdy jeho zamestnávatelia. Sumu zapíše do riadku 49 a porovná ju s vypočítanou daňou. Tá je 13 180 korún. Murárovi teda vznikol preplatok vo výške 9260 korún, ktorý zapíše do 52. riadku. Ak však chce peniaze od daňového úradu dostať, musí o ne písomne požiadať.
