Tak nám to povedali natvrdo – a nie hocijako, ale priam otvoreným listom. Hnutie sa opäť (už pokoľkýkrát v posledných dňoch?) rozhodlo, že treba ísť do NATO. Napokon, čo iné nám ostatným aj zostáva, keď najsilnejší prúd v HZDS zavelil a slová nezvratné rozhodnutie, všetkými silami či absolútna priorita zamávajú aj najväčším skeptikom (pani Remiášovou však asi ťažko). A keďže nejde o fazuľky, ale o rozširovanie zóny slobody, bezpečnosti a blahobytu občanov, čo tak, panáčikovia, predložiť jeden-jediný skutočný dôkaz, že to myslíte vážne. Netušíte, kde je Ivan Lexa a pomôžete ho dostať pred súd? Inak sú to len reči, reči, reči…

Nielen W. Churchill vedel, že demokracia teda nie je bohviečo, ale nič lepšie sa ľuďom doteraz nepodarilo vymyslieť. Murphyho zákon však toto poznanie relativizuje postrehom, že životy a majetky občanov sú ohrozené, keď zasadá zákonodarný zbor. Slovenskí občania si opäť raz môžu vydýchnuť – po poslancoch prestala zasadať aj vláda, prezident sa kdesi v Brazílii objíma s anakondami a my sme zostali napospas svojim vášňam a hriechom, aby sme každodenne dokazovali, že nie sme o nič lepší. Jedno je však zjavné – tých pár miliónov mesačne vyhodených na platy ústavných činiteľov aj za ničnerobenie sú v týchto dňoch jedinou a nie veľmi výraznou škodou na našich majetkoch.