Prezident Bush je príjemný človek. Keď sa rozprával s redaktorom BBC vo svojom Bielom dome, a v zábere práve nebol elegantný nábytok, mal som pocit, že sedí v mojej obývačke a debatujeme o svete. Je asi pravda, že také srdečné teplo by Al Gore vysielať nedokázal. „Našim európskym priateľom budem vysvetľovať, že je nový deň, nové storočie, noví lídri,“ hovoril George. Studená vojna sa skončila a Rusko už nie nepriateľom, ale partnerom. Ak je to tak, prečo má Putin obavy z amerického obranného dáždnika?
Obavy z takého dáždnika môže mať naozaj len ten, kto považuje Ameriku v duchu studenej vojny z minulého storočia za nepriateľa. Hádam sa len nechce Putin prezradiť?
Prikyvoval som Georgeovi vo svojej obývačke.
Potom prezident Bush s tou istou teplou srdečnosťou povedal, ako vážne berie globálne otepľovanie a že Amerika síce chce vypúšťať menej skleníkových plynov, ale dedičstvo z Kjóto nepreberie. „Máme energetickú krízu,“ povedal ustarostene.
Prikryť svoj ľud raketovým dáždnikom proti darebákom z Iraku či Kórey je, povedané po americky, správne a morálne, pretože taký dáždnik nikomu neubližuje. Ale kryť svoj ľud pri vypúšťaní skleníkových plynov a roztvoriť z nich nad celou planétou priesvitný zahrievací dáždnik, to správne ani morálne nie je.
Pritom oba Bushove postoje vychádzajú z toho istého morálneho nároku na najlepšiu možnú ochranu amerického ľudu pred zvyškom sveta, ktorý ešte nechápe, že je tu nové storočie, konečne americké. Tento nárok má takú jednoduchú a jasnú logiku, že sa mu nedá vzoprieť, iba si nad ním povzdychnúť.
Mnohí pred voľbami hovorili, že George Bush je jednoduchý a srdečný človek z Texasu. Mysleli to ako urážku, ale pre politika je to najväčšia výhoda a nám všetkým môže byť z jeho teplej srdečnosti ešte pekelne horúco.
Už je to samozrejme jedno, lebo o novom lídrovi v americkom storočí rozhodli americkí právnici, ale až teraz mi prišlo za tým príslovečným chladom Ala Gorea naozaj ľúto.
