Dôvodom odvolania je Hrabovského vyjadrenie pre médiá. Ako podpredseda Súdnej rady tvrdil, že prezident môže vymenovať Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu aj pred rozhodnutím Ústavného súdu o sťažnosti jeho neúspešného protikandidáta Štefana Kohuta.
Hrabovský je momentálne na liečení a nepodarilo sa nám s ním spojiť.
Súdna rada a Sudcovská rada pri Krajskom súde v Banskej Bystrici s Lipšicovými dôvodmi odvolania nesúhlasili. Hrabovský podľa nich zaujal stanovisko ako člen rady, a nie ako sudca.
Minister spravodlivosti môže odvolávať predsedov a podpredsedov súdov aj bez udania dôvodu, Lipšic však trvá na svojom pôvodnom rozhodnutí.
Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľudovít Bradáč včera pre SME povedal, že prijíma rozhodnutie ministra.
„Neprekážal by mi Hrabovského odlišný názor, ale on povedal, že nie sú žiadne prekážky, aby prezident vymenoval Harabina za predsedu Najvyššieho súdu v čase, keď už bol známy názor Ústavného súdu, ktorý nabádal na zdržanlivosť pri rozhodovaní,“ povedal Bradáč. „Tu sa už nedá rozlišovať, či Hrabovský konal ako podpredseda Súdnej rady, pretože je aj právnik, sudca a ako funkcionár štátnej správy súdov je aj ministrovým mužom. Moja argumentácia by bola, že sklamal moju dôveru.“
Hrabovský je na krajskom súde populárny, aj preto rozhodnutie mnohým sudcom prekáža. S jeho odvolaním súhlasila len menšina banskobystrickej sekcie stavovskej organizácie Združenia sudcov Slovenska.
Nástupca Hrabovského na mieste podpredsedu zatiaľ nie je známy. Bradáč má svoju predstavu o kandidátovi a predpokladá, že minister s ním bude obsadenie postu konzultovať.
Bradáč tvrdí, že Hrabovský bol skúsený funkcionár a v praxi s ním nemal žiadne problémy. Pripustil však, že mali rôzne názory na zavádzanie reforiem v justícii.
Hrabovský, ktorý je sudcom od roku 1968, zostáva predsedom jedného zo senátov súdu. Na krajskom súde bol podpredsedom pre civilný úsek.
V roku 2002 sa na návrh sudcovskej obce stal členom Súdnej rady a jej podpredsedom. Predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici bol Hrabovský do januára 1999. I napriek tomu, že v historicky prvých voľbách dostal dôveru sudcov, vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský ho do funkcie nevymenoval ako jedného z ôsmich predsedov.