Peter sa postaví v lavici a nahlas povie: „Pani učiteľka, ale to nie je pravda! Ja som čítal, že to bolo inak.“ Učiteľka mierne zvýšeným hlasom reaguje: „Peter, sadni si, o tom teraz nebudeme diskutovať. Máme hodinu dejepisu a nie konverzácie.“ „Ale pani učiteľka, ja som len chcel.“ „Správne Peter, ja som tu učiteľka, a hovorím ti, že nemáme čas o tom diskutovať.“
Aj takto sa dá riešiť konflikt v triede. Peter sa „naučil“, že učiteľka je tu autorita, ktorú treba poslúchať. Podobne sa v škole riešia aj iné situácie: Deti vyrušujú, učiteľka ich napomína. Deti sa o niečo hádajú alebo bijú - učiteľka ich rozdelí a za nich rozhodne, ako sa situácia vyrieši. Autoritatívny spôsob riešenia konfliktov však v deťoch vyvoláva pocit zlosti a bezmocnosti, lebo musia, ľudovo povedané, držať hubu a krok. To v nich vyvoláva len ďalšie prejavy agresivity. Aj preto sa vo svete čoraz viac presadzujú tzv. alternatívne spôsoby riešenia konfliktov. Pri nich je podstatné, aby mal každý možnosť povedať svoj názor a výsledok vyhovoval väčšine. V USA zaviedli programy na riešenie konfliktov a toleranciu (pre učiteľov aj žiakov) v školách už začiatkom 60. rokov. Podobné programy sa robia aj v Izraeli, Holandsku, Anglicku, Kanade či na Havaji.
Podľa výskumov sa darí dosiahnuť dohody asi v 70-80 percentách prípadov. U študentov s disciplinárnymi problémami klesli ich agresívne prejavy o 47 percent. Spokojní sú aj učitelia - viac ako 60 percent z nich potvrdilo, že vďaka programu obohatili svoje učiteľské metódy, skvalitnili sa v aktívnom počúvaní, v komunikovaní a riešení problémov so žiakmi.
Podobné programy sa už rozbiehajú aj na Slovensku. Riešeniu konfliktov v školách sa začínajú venovať metodické centrá, pedagogicko-psychologické poradne, ale aj občianske združenia. Združenie Centrum prevencie a riešenia konfliktov v Bratislave vydalo v roku 2001 monografiu Riešenie konfliktov - príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. (sr)
