Rodáčka z kazašskej Alma-Aty JELENA LICHOVCEVOVÁ reprezentuje Rusko v Pohári federácie od roku 1995, v súčasnom tíme je najskúsenejšou hráčkou. Pred dvoma rokmi v Moskve bola hlavnou strojkyňou víťazstva nad Slovenskom (3:2), v dvojhre zdolala Cervanovú aj Habšudovú. Teraz musela miesto v dvojhre prenechať mladším spoluhráčkam Dementievovej a Krasnoruckej, kapitán Tarpiščev s ňou ráta do záverečnej štvorhry.
Do Bratislavy ste ako posledná z výpravy pricestovali až vo štvrtok. Necítite potrebu pripravovať sa s tímom na Pohár federácie?
„Po trávnatom Wimbledone som odcestovala do Ameriky, kde som na tvrdom povrchu hrala exhibičné zápasy. Vedeniu ruského zväzu som vopred oznámila, že do Bratislavy prídem trochu neskôr. Tu sa hrá na antuke, ale zmena povrchu mi nerobí problémy. Za deň-dva si zvyknem.“
Rebríčkovo ste o dvanásť miest vyššie než Krasnorucká, jednako v dvojhre dostala prednosť ona. Necítite sa sklamaná?
„Nie. Mladé hráčky sú na vzostupe, kapitán robí zostavu tak, aby sme vyhrali. Budem rada, ak pomôžem kolektívu k víťazstvu vo štvorhre. Tímovú súťaž hrám veľmi rada, neľutujem cestu z USA na tento zápas.“
Rusko bolo tri razy vo finále Pohára federácie, naposledy pred dvoma rokmi, ale trofej nikdy nezískalo. Kedy príde váš čas?
„Možno už tohto roku. Máme veľmi silné a pritom perspektívne družstvo.“
ONDREJ GAJDOŠ