Václav Klaus skladal sľub na originál ústavy, kde už bol jeho podpis - jej text signoval v roku 1993 ako predseda českej vlády. FOTO - ČTK
Zložením prezidentského sľubu včera začal Václav Klaus novú éru na Pražskom hrade. Týždeň od jeho zvolenia naznačil, akým chce byť prezidentom. Známe je už zloženie jeho najužšieho tímu - väčšinou sa obklopil ľuďmi, ktorí ho sprevádzali v devätdesiatych rokoch v ODS.
Klaus vytrvalo opakuje, že chce byť prezidentom všetkých občanov a bez okázalostí sa mieni pohybovať aj v podhradí. Naznačiť to už mala striedma a ľudová inaugurácia alebo odporúčanie, aby jeho obraz v úradoch vyvesovali len dobrovoľne.
„Zatiaľ sa snaží byť prezidentom pre všetkých. Otázka je, ako dlho mu to vydrží,“ hovorí politológ Bohumil Doležal.
Objavil Strednú Európu
Klausove vystúpenia ukazujú, že je rozhodnutý ukázať prívetivú tvár. Pre Slovensko je veľmi zaujímavým posunom Klausovo zdôrazňovanie významu strednej Európy a Visegrádskej štvorky, ktorú v polovici deväťdesiatych rokoch skôr zatracoval.
„Chce, aby sa z Visegrádu stalo politické spojenectvo, nie proti Európskej únii, ale proti určitým vývojovým trendom v únii,“ hovorí politológ Rudolf Kučera, ktorého stredoeurópska orientácia novej hlavy štátu prekvapila.
Klaus aj v prejave po inaugurácii hovoril o spolupráci s najbližšími susedmi, až potom pripomenul dôležitosť vstupu do únie.
Výzvou je svet
Najväčšou výzvou pre prezidenta podľa Doležala bude nová geopolitická situácia vo svete, ktorá sa vynorila v súvislosti s krízou v Perzskom zálive. „Spojenci sú Francúzsko, Veľká Británia a Amerika - tým žila prvorepubliková tradícia aj priemerný český intelektuál, akým je Klaus. Teraz je situácia iná - je tu veľký kontinentálny blok Francúzsko, Nemecko a na druhej strane Spojené štáty a Británia. Klaus sa pôvodne orientoval na anglosaský blok, ale teraz ho to ťahá na druhú stranu. Musí sa zorientovať a spraviť to v duchu záujmov Českej republiky.“ Klaus sa zatiaľ k vojenskému zásahu v Iraku staval skepticky.
Neznesiteľná povaha
Ďalšou otázkou je, ako sa jeho osobnosť premietne do výkonu funkcie. Plusom sú jeho politické skúsenosti a schopnosť orientovať sa v nich.
„Mínusom je jeho neznesiteľná povaha. On o tom vie, ale je otázkou, či s tým niečo dokáže urobiť. Pre človeka, ktorý má 61 rokov je to veľmi náročná úloha,“ myslí si Doležal. Kučera pripomína, že doteraz sa v ODS presadzoval autoritatívnym a direktívnym štýlom.
Na rozdiel od Havla sa dá predpokladať, že sa sústredí viac na praktickú politiku a menej bude vystupovať v zahraničí. V porovnaní so svojím predchodcom má v zahraničí menšiu autoritu. „Z hľadiska únie a Západu je nevypočítateľný,“ tvrdí Kučera.
ODStup od ODS
V českej vnútornej politike bude zaujímavé sledovať, či si dokáže udržať odstup od ODS. Podľa Doležala sa nedá vylúčiť, že okolo seba zhromaždí široké teleso, ktoré bude mať väzby na ODS. V prejave po inaugurácii povedal, že politickú scénu chce ovplyvňovať len nepriamo.
Starostlivo budú všetci sledovať jeho vzťah ku komunistom, ktorí mu pri voľbe pomohli na Hrad. Prvý signál posilňovania ich vplyvu sa prejavil tento týždeň, keď do televíznej rady zvolili komunistickú zástupkyňu.
Hlava štátu a jeho družina
V priebehu týždňa sformoval Václav Klaus tím svojich poradcov. Výber až na jednu výnimku neprekvapil. Ide o ľudí, ktorých Klaus veľmi dobre pozná. Viacerí z nich spolu s ním v deväťdesiatych rokoch obhajovali politický koncept Občianskej demokratickej strany, ktorá je zaraďovaná medzi pravicové, konzervatívne strany. „Sú to jeho najvernejší ľudia,“ tvrdí politológ Rudolf Kučera.
Tomáš Klvaňa - hovorca. Práve meno rešpektovaného novinára v Klausovej zostave najviac prekvapilo. Zástupca šéfredaktora Hospodárskych novín nepatril medzi ľudí spätých s ODS, i keď jeho názory sympatizujúce s touto stranou boli známe. „Takáto funkcia sa odmieta len vo výnimočných prípadoch,“ povedal. „ODS je, bohužiaľ, nedôveryhodná strana,“ napísal Klvaňa minulý rok po tom, ako Klausovci prehrali voľby. Kritizoval vtedy, že ODS nevie komunikovať s nikým okrem svojej tvrdej voličskej základne. Klvaňa žil od roku 1993 do roku 2000 v USA, kde získal doktorát v odbore komunikácie a medzinárodných vzťahov. Zaoberal sa najmä zahraničnou politikou.
Jiří Weigl - vedúci Kancelárie prezidenta republiky. Prezidenta sprevádza už od roku 1990. Ekonóm a arabista bol Klausovým poradcom a šéfom poradcov v dobách, keď bol Klaus ministrom financií a potom predsedom vlády. Aj po odchode Klausa z čela vlády patril Weigl medzi jeho hlavných poradcov. V roku 1997 odmietol kreslo ministra financií. Doteraz bol riaditeľom Centra pre ekonomiku a politiku, ktoré založil Václav Klaus v roku 1998.
Ladislav Jakl - prezidentov tajomník. Dlhoročný spolupracovník Klausa, ktorý sa podieľal na príprave volebných stratégií a komunikačných stratégií. Preslávil sa najmä mobilizačnou kampaňou v roku 1998, keď sa ODS po vnútornej kríze podarilo dosiahnuť vo voľbách dobrý výsledok. V priebehu rokov si vybudoval pozíciu komunikačného medzičlánku medzi Klausom a médiami. Hudobník s tvrdými názormi bol poslancom Federálneho zhromaždenia. (mch, čtk)
