Námestníčka Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Karin Čajková hovorí, že za niekoľko mesiacov, odkedy je novela účinná, pocítila jej pozitívne dosahy. Oceňuje možnosť skráteného konania pri trestných činoch so sadzbou do troch rokov.
Vyšetrovanie musí byť v týchto prípadoch ukončené najneskôr do mesiaca od vznesenia obvinenia, predĺžiť sa môže o ďalších 30 dní. Po novom ich vyšetrujú policajné orgány a nie vyšetrovatelia. „Tí majú čas na závažnejšie trestné činy,“ hovorí Čajková. Kratšie lehoty na ukončenie vyšetrovania niekedy spôsobujú problémy polícii.
Čajková je spokojná aj s tým, že prokurátori už nemusia pri skrátenom vyšetrovaní písať odôvodnenia obžaloby. Na druhej strane im však pribudli niektoré právomoci a tým aj viac práce.
Policajný viceprezident Jaroslav Spišiak tvrdí, že novela pomohla najmä pri vyšetrovaní závažných káuz. Vyšetrovatelia môžu používať metódy, ktoré doteraz nemohli byť využité ako dôkaz v trestnom konaní. „Tým pádom sa urýchľuje vyšetrovanie aj objasňovanie závažnej, hlavne finančnej kriminality,“ hovorí.
Priznáva aj problémy. Vyskytujú sa najmä pri skrátenom vyšetrovaní, pri ktorom polícia nemusí dokazovať tak detailne ako pri normálnom vyšetrovaní. V praxi sa stáva, že najmä súdy v tom veľký rozdiel nerobia a ich požiadavky sú takmer rovnaké.
Problémom je aj to, že poriadková polícia, ktorá skrátené vyšetrovanie vykonáva, nemá dosť ľudí. Niekedy sú problémy aj s ich menšou kvalifikáciou, než akú mali vyšetrovatelia.
Novela zákona bola podľa Spišiaka iba prvým krokom reformy, druhým je prebiehajúca reorganizácia Policajného zboru, ktorá umožní naplno využiť výhody zákona.
Na konci reťazca v trestnom konaní sú súdy. Hovorca Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľudovít Bradáč tvrdí, že zákon sa u nich ešte nestihol prejaviť, ale predpoklady na skrátenie konania vytvoril. „Legislatívno-administratívna podmienka tu je,“ dodal.
ROMAN PATAJ
