Na centrálnych príjmoch nemocníc pomerne často ošetrujú tzv. nerajónových pacientov. „Pochvalu za to nemáme, skôr kritiku, ale je nám ľúto preháňať ľudí po Bratislave, najmä neskoro v noci,“ hovorí MUDr. Jozef Glasa, ktorý slúži na centrálnom príjme v nemocnici na Kramároch. Podľa neho totiž nejde o vedomé zneužívanie služby akútneho príjmu. „Ide to skôr na vrub nedostatočnej informovanosti alebo usmernenia pacientov. Nevedia, kam majú ísť na pohotovosť, kam patria. Sú to organizačné nedostatky,“ hovorí.

V ich dôsledku však niekedy v službe ošetria až tretinu pacientov, ktorých by mali odoslať na ošetrenie inde. Na pohotovosti v ružinovskej poliklinike aj veľa cudzincov a dokonca aj pacientov z bratislavského vidieka, hoci majú dve vlastné pohotovostné služby – v Senci a Pezinku. Čísla však môžu byť aj skreslené, pretože len jedna poisťovňa uvádza na karte poistenca aj adresu jeho trvalého bydliska. Len tá je uvedená aj na identifikačnej karte. Pacienti pritom neraz tvrdia, že prechodne bývajú práve v rajóne pohotovosti, ktorú vyhľadali.

Lekárka Bratislavského samosprávneho kraja na úrade kraja MUDr. Oľga Veselá, vysvetľuje: „Centrálny príjem v nemocnici je klinická pohotovosť. Lekár je tam najmä kvôli pacientom, ktorých privezú, alebo ktorí prídu do nemocnice po ošetrení LSPP alebo rýchlou lekárskou pomocou. Má rozhodnúť o tom, či pacient bude ihneď hospitalizovaný alebo či môže odísť domov. Pre nedostatok informácií však ľudia často chodia aj priamo na centrálny príjem nemocnice, hoci tam by mali prísť už s preukazom od lekára z pohotovosti v poliklinike, alebo od iného lekára. Pohotovostnú službu organizujú polikliniky.“

Na pohotovostiach bratislavských polikliník však denne ošetria v priemere len 10 pacientov. A to sa medzi nimi ešte nájdu „aj takí, ktorí prídu preto, lebo si myslia, že tu budú ošetrení rýchlejšie ako u svojho lekára, a navyše ešte aj mimo svojho pracovného času.“ Počet pacientov stúpa počas víkendov, v období chrípok aj podstatne.

Viac na III. strane

JANA MARTINKOVÁ