Podľa mnohých odborníkov nik nezmenil vývoj hokeja výraznejšie ako Bobby Orr. Keď v roku 1966 v drese Bostonu vykorčuľoval na scénu NHL, obrancovia sa len zriedkavo odvážili do útočného pásma. Zadáci zotrvávali zväčša na modrej čiare.
Bobby prvý dokázal, že aj obranca môže vyraziť pred bránku súpera a stihnúť sa včas vrátiť a ešte zastaviť súpera. Po príchode Orra do Bostonu nastal neuveriteľný prerod kvality celého tímu. Medvedi sa z prepadliska vyškriabali dvakrát na hokejový Olymp – v rokoch 1970 a 72 získali Stanley Cup.
Korčule vypchaté novinami
Robert Gordon „Bobby“ Orr vyrastal v hokejovo úrodnej provincii Ontario. V studenom mestečku Parry Sound, stopäťdesiat míľ severne od Toronta.
Prvé korčule dostal štvorročný Bobby od otcovho priateľa. „Naozajstné kanady, žiadne detské dvojplošníky. Boli mu však také veľké, že si ich musel vypchávať novinovým papierom,“ spomínal Bobbyho otec Dough.
Šesťdesiattisícové mestečko Parry Sound zvierali v zime aj štyridsaťstupňové mrazy. Obyvatelia žartujú, že leto tam trvá dva mesiace, keď sa zle korčuľuje na riečke pri Georgiánskom zálive Hurónskeho jazera.
„Najradšej by som sa z milovaných korčúľ nevyzul. Bol som na ne pyšný, aj keď neboli profesionálne za 125 dolárov, o ktorých snívali všetci chlapci. Keď boli nože tupé, otec ich vlastnoručne brúsil pilníkom, mama zasa starostlivo krémovala topánky. Pre mňa to boli najlepšie korčule na svete, aj keď nemali žiadny frajerský nápis. Zvyčajne po troch rokoch mi otec kúpil nové. To keď sa mi už na starých tlačili prsty cez prednú časť topánky. Prezieravo však o tri čísla väčšie, aby vydržali ten trojročný cyklus. Riešil som to vrstvou ponožiek, ktorá postupne ubúdala,“ spomína hokejová legenda vo svojej knihe Hokej moja hra.
V NHL debutoval v osemnástich
Dvanásťročný zlatý talent padol do oka Wrenovi Biariovi, vyhľadávačovi talentov Bostonu Bruins. Štrnásťročný Bobby podpísal spolu s rodičmi predbežnú zmluvu a zároveň sa dostal do juniorského tímu Oshawa Generals.
Experti s napätím očakávali debut osemnásťročného Orra v NHL. Jeho právnym zástupcom bol Alan Eagleson, ktorý sa neskôr stal riaditeľom hráčskej asociácie NHL a bol aj neslávne zapletený do korupčnej aféry.
Bruins veľkoryso dovolili Bobbymu hrať vtedy nevídaným útočným štýlom. Bobby vo svojej prvej sezóne získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika NHL. Hneď v prvej sezóne však utrpel zranenie kolena, ktoré ho sprevádzalo počas celej kariéry.
Nedokázal sa šetriť
„Bolo to v exhibičnom zápase v Los Angeles s charitatívnym poslaním. Po zrážke so súperom skončilo moje pravé koleno na žrdi bránky a vzápätí do mňa prudko napálil môj spoluhráč. Smola. Neskôr sa ma po mnohých operáciách často pýtali, prečo nehrám opatrnejšie, prečo nepoužívam špeciálne chrániče ako napríklad Phil Esposito. Ja som si však citlivé väzivo nefixoval ani žiadnymi bandážami zvnútra. Necítil som sa v tom dobre, prekážali mi. Keď som vyšiel na ľad, zabudol som vždy na to, čo bolo a naplno som sa oddal svojej vášni. Určite to bola taktická chyba, ale ja som sa jednoducho nedokázal krotiť.“
Geniálna kľučka
Orrove kolená trpeli najmä pri jeho neopakovateľnej kľučke do brzdy s otočkou, ktorú každý dokonale poznal, ale on ju zvládal tak rýchlo a presne, že na ňu protihráči naleteli aj tisíckrát za sebou.
Bobby dominoval v základnej časti, no v play off sa vypol k absolútne výnimočným výkonom. Vo finálovej sérii Stanley Cupu 1970 strelil do siete St. Louis víťazný gól. Záber ako Orr letí vzduchom zlomok sekundy po šikovnom prestrčení puku do bránky patrí k najslávnejším v histórii NHL. Heroické výkony zopakoval aj v druhej víťaznej finálovej sérii o dva roky neskôr, ktorú takisto rozhodol víťazným gólom.
Dva góly Holečkovi
Famózne výkony predvádzal obranca s neodmysliteľnou štvorkou na drese aj v prvom ročníku Kanadského pohára v roku 1976, kde bývalému Československu v prvom finálovom zápase v Toronte dal dva góly. Kanada vyhrala 6:0, Orr prekonal Holečka, ktorý za stavu 0:4 vystriedal Dzurillu. Druhý zápas v Montreale bol oveľa vyrovnanejší – Kanaďania v ňom vyhrali až v predĺžení gólom Sittlera.
Posledné dve sezóny odohral Orr v Chicagu, ale po ikstej operácii kolena 8. novembra 1978 definitívne skončil.
Ešte skôr ako fenomenálnych útočníkov Gretzkého či Lemieuxa, prijali Bobbyho Orra do Siene slávy NHL v Toronte bez obligátnej trojročnej čakacej lehoty.
