TEXT A FOTO – ČTK, ČTK/AP, TASR

V jednom z obchodov so suvenírmi upútala moju ženu staršia Japonka. Nos aj ústa mala zakryté skoro ako Michael Jackson veľkou rúškou z gázy, upevnenou za ušami. Pre mňa to nebolo nič zvláštne, no moja žena si myslela, že zahalená pani je nejaká fajnová a nechce dýchať pražský smog. Práve naopak! Už som to kedysi písal – byť Japoncom, znamená myslieť na druhých. Pani mala chrípku a nechcela nakaziť iných. Teda žiadny módny výstrelok ani maskovací manéver.

V Japonsku máme také malé životné priestory, byty, školské triedy, ba aj kancelárie, že si naozaj dýchame do tváre. Stačí jedno kýchnutie a na druhý deň sú nakazení všetci. Preto je nosenie masky z gázy v období zúriacej chrípkovej epidémie pre Japonca úplne bežným javom.

Ďalším obdobím, keď u nás môžete vidieť veľa „zamaskovaných“, je mesiac marec. Znamená začiatok jari, keď kvitnú cédre, pohroma pre všetkých alergikov. Cédre sú v Japonsku veľmi rozšírenou rastlinou. Peľovú alergiu na ne môžete dostať zo dňa na deň a už sa jej nezbavíte. Asi trinásť percent Japoncov trpí na začiatku jari svrbením očí, nádchou a kýchaním spôsobeným peľmi. Percento to nie je možno veľké, ale v našej krajine to znamená, že chorobou trpí 16 miliónov ľudí. Tí pozorne sledujú peľové správy v televízii, rozhlase i v tlači a podľa potreby sa vydávajú do ulíc náležito „zamaskovaní“. Na rozdiel od protichrípkovej masky je protipeľová trochu väčšia a obyčajne iba na jedno použitie.

Masky sú pre nás nevyhnutnou pomôckou a jednoduchým receptom, ako sa vyhnúť niektorým nákazlivým chorobám. Chrípkou aj sennou nádchou trpia ľudia na celom svete, aj na Slovensku, aj v Čechách. V maske som však videl pobehovať iba Japoncov.

MASAHIKO