Dvaja horúci kandidáti – režisér a scenárista Petr Zelenka (vpravo) a režisérka Alice Nellis – pred vyhlásením Českých levov. Zelenka nakoniec prevzal ocenenie za najlepšiu réžiu a jeho film Rok diabla bol vyhlásený za najlepší film roku 2002. Alice Nellis si odniesla sošku za najlepší scénár za film Výlet.
FOTO - ČTK
Odovzdávanie filmových cien Český lev mohli televízni diváci sledovať minulú sobotu v priamom prenose na ČT 1. Program s niekoľkými trapasmi, v ktorom sme videli preberať ocenenie aj slovenských umelcov (Juraj Jakubisko dostal Leva za prínos pre české filmové umenie a Jana Hubinská za vedľajšiu úlohu v snímke Děvčátko), sa predĺžil o dvadsať minút. Hneď po ňom sa rozhorúčení a spotení diváci vyhrnuli zo sály na recepciu, ktorá vo všetkých priestoroch Lucerny trvala do skorých ranných hodín. Zišla sa tu skoro celá česká smotánka, takže sme mali možnosť porovnávať. Jednoduché kostýmy a bronz
Napriek upozorneniu na pozvánkach, že od dám sa vyžaduje večerná róba a od pánov smoking alebo frak, málokto to rešpektoval. Na rozdiel od podujatí napríklad v bratislavskej Redute sme tu videli pomerne veľa ľudí v športovom. Väčšina dám si zvolila jednoduché čierne kostýmy – či už sukňové alebo nohavicové. A mnohí z hostí, podobne, ako sme to registrovali o takomto čase aj na spoločenských podujatiach vo Viedni, upútali krásnym bronzom. Nie však umelým zo solária či zo samoopaľovacích krémov, ale prirodzeným, získaným na februárovej dovolenke v Karibiku či v Afrike.
Máničky stále in
Česká umelecká smotánka sa nevie rozlúčiť s dlhými vlasmi. Nosia ich muži všetkých vekových kategórií. Voľne spustené na chrbát, zachytené do gumičky či ako záplavu trvalých lokní. V Stovežatej máničky stále nevyšli z módy. A mnohé dámy akoby zas ignorovali kadernícke salóny.
České celebrity sú v porovnaní s našimi o niečo milšie a komunikatívnejšie. Aj keď je český bulvár drsnejší, novinárom vychádzali v ústrety pohotovo a s úsmevom. A všetci mali vypnuté mobily. Na rozdiel od smotánkovských podujatí na Slovensku nikto netelefonoval.
Čerstvý šesťdesiatnik, minister kultúry Pavel Dostál, postával na raute prvú hodinku sám, s pohárom v ruke, a nikto sa nenamáhal jeho voľnú chvíľu využiť. Na Slovensku nepredstaviteľná situácia.
Rodinná slávnosť
Všeobecne dobrú náladu nepokazilo ani škrečkovanie rodinky s troma chlapcami v pubertálnom veku. Približne o tretej nad ránom chodili od stola k stolu a zhŕňali do igelitiek všetko, čo tam našli – zrejme na nedeľný obed. Synkovia medzitým stíhali fotografovať prítomné hviezdy a tešili sa aj z takéhoto dokumentárneho úlovku.
Český mím Boris Hübner pred odchodom z rautu povedal: „Hody filmárov sú krásne, pretože aspoň raz do roka sa kolegovia zídu, vybozkávajú a veselia. Je to rodinná slávnosť, na ktorej nie je dôležitý žiarivý lesk, ale atmosféra ľúbiacej sa rodiny.“
FOTO – DESANA DUDÁŠOVÁ
