„Cítim sa na Taiwane slobodnejší než v Hongkongu,“ povedal šesťdesiatročný laureát Nobelovej ceny za literatúru, ktorého čínski predstavitelia považujú za druhoradého „pisálka“. Jeho knihy v Číne nevychádzajú. „Bol som zmätený, pretože som nemohol hovoriť, čo si myslím,“ vysvetľoval svoju zdržanlivosť Kao Sing-ťien po prednáške na hongkonskej univerzite. „Na rozdiel od politikov, ktorí sa miešajú do literatúry, literatúra nikdy nemôže slúžiť politickým cieľom, lebo sa z nej stanú prázdne písmená.“
V Taiwane sú jeho knihy doslova bestsellermi. V stotisícovom náklade vyšla jedna z najznámejších próz Soul Mountain – o hľadaní koreňov, vnútorného pokoja a slobody na čínskom vidieku.
Iba o niečo menšieho nákladu sa dočkal román One Man‘s Bible, ktorý vidí čínsku kultúrnu revolúciu z pohľadu politického aktivistu, obete a pozorovateľa. Takzvaná kultúrna revolúcia, ktorá Čínou otriasla v rokoch 1966-76, znamenala pre Kaa Sing-ťiena jedno z jeho najtvrdších období.
Nežiaducou osobou v Číne sa stal v roku 1989, keď vo svojej dráme Utečenci odsúdil vojenský masaker na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. Naopak, veľmi žiaducim je po celom svete. Iba čínski politici Kaovo dielo – podľa švédskej akadé- mie univerzálne, hlboké a jazykovo bohaté – ignorujú. Naturalizovaný Francúz Kao má pokojnejšie reakcie než čínske úrady, ktoré posielajú rozhorčené nóty, zatiaľ čo on prednáša: „Sloboda je dlhá tŕnistá cesta. Spisovateľ ju musí nájsť.“
PAUL MAJENDIE, reuters
