Artuš dostal rok času a so smiechom krutého monarchu za chrbtom, sa vydal na cestu. Pýtal sa princezien, pýtal sa v nevestincoch, oslovil kňažky a kňazov, hovoril s každým, ale nikto mu nedal uspokojujúcu odpoveď.
Nakoniec ho ľudia upozornili, že na jednu osobu predsa zabudol, na veštkyňu a čarodejnicu. Zároveň mu však povedali, že sa za svoje rady pýta vysoké odmeny.
Lehota, dokedy mal Artuš odpovedať, sa však krátila, preto sa vybral za čarodejnicou. Ukázalo sa, že pozná odpoveď, jej odmena však mala byť vysoká. „Žena chce skutočne jedno - sama rozhodovať o svojom živote,“ znelo riešenie hádanky. „Ako odmenu žiadam jedného z rytierov Artušovho okrúhleho stola!“ Artuš bol zhrozený - čarodejnica bola stará a škaredá. Jeho priateľ, rytier Gawain mal však vo veci jasno - Artušov život je dôležitejší. A skutočne - odpoveďou čarodejnice si Artuš svoj život zachránil. Vládca ho musel prepustiť.
Atrušovi to však radosť nevrátilo, blížila sa totiž svadba. Novomanželka rytiera Gawaina jedla rukami, hrubo sa smiala, grgala ako chlap. Nikto sa neveselil, nikto netancoval. Po hostine Gawain so smútkom vošiel do spálne. Na jeho obrovské prekvapenie však v posteli ležala krásna žena. „Prešiel si skúškou, neodvrhol si ma ako čarodejnicu. Môžeš si teda vybrať - tvoja žena môže byť cez deň krásnou a v noci škaredou, alebo naopak. Ako sa rozhodneš?“
Gawain premýšľal celú noc - cez deň by mohli moju krásnu ženu obdivovať priatelia, ale nebolo by lepšie s takouto ženou prežívať radšej noci? Nadránom si však spomenul na hadánku, čo ženy skutočne chcú, a odpovedal: „Nebudem o tebe rozhodovať, sama sa rozhodni.“ A čarodejnica zostala navždy krásnou.
Chcete vedieť, aké poučenie si z rozprávky zobrali muži? Nezamysleli sa nad tým, čo žena skutočne chce, vyvodili vlastné ponaučenie: „Je jedno, či je žena škaredá alebo pekná, vždy je to pekná potvora.“ (ah)
