Clinton sa pri výpovedi o Monike Lewinskej 26-krát dotkol nosa, čo je gesto, ktoré naznačuje, že osoba klame. FOTO – REUTERS
Človek, ktorý chce zatajiť fakty alebo klame, sa skutočne takmer nepozerá na partnera. Pozornosť sústredí na štylizáciu falošnej výpovede a neverbálne reakcie poslucháča sú pre neho rušivým elementom. Dá sa však naučiť klamať a pozerať sa pritom partnerovi do očí. Zrakový kontakt je teda len nepriamym signálom toho, či človek hovorí, alebo nehovorí pravdu. Dôležitým znakom je frekventované a rýchle mrkanie očnými viečkami – je to prejav zvýšeného vnútorného napätia, ktoré lož so sebou prináša. Počas klamstva môže hovoriaci takmer nepozorovane uhýbať pohľadom. Pohľad praváka vtedy smeruje doľava, ľaváka doprava. Pri priamom zrakovom kontakte sú časté násilne úprimné oči alebo mierne vyvalené oči. To, že klamstvo prezrádzajú najmä oči, si uvedomujú tí, ktorí komunikujú počas dôležitých rozhovorov tak, že im nevidieť do očí: majú napríklad tmavé okuliare.
Clinton sa dotýkal nosa
Nielen oči, ale aj ústa „hovoria“, kedy človek klame. Prezrádza to úsmev s pevne zovretými perami a ich nepatrné obliznutie. Veľa ľudí dokáže podvedome odlíšiť úprimný úsmev od neúprimného – pri falošnom úsmeve nie sú totiž pery symetricky rozšírené.
Ruky tiež zreteľne prezrádzajú klamára. Človek, ktorý nehovorí pravdu, sa často nebadane dotýka častí svojej tváre. Napríklad americkí výskumníci zistili, že Bill Clinton sa počas vypovedania pred veľkou porotou o Monike Lewinskej dotkol nosa 26 ráz a na zlomok sekundy sa pred tým, než začal odpovedať na otázky, zamračil. Častým kontaktom je aj rýchle zavadenie prstov o pery, letmý dotyk očí, siahanie na bradu či na krk. Ruka zakrývajúca ústa sa považuje za typické gesto lži. Počas klamstva sa hovoriaci, ktorý si nesiaha na tvár, často pohráva s predmetmi, alebo má ruku vo vrecku. Jasné signály toho, že človek nehovorí pravdu, sú aj nohy zasunuté pod stôl, nezriedka prekrížené, špičky chodidiel smerujú inam ako telo.
Srdečnosť či klamstvo
Človek, ktorý luhá, hovorí vyšším a napätejším hlasom. Tempo jeho prejavu je rýchlejšie. Dych je nepravidelný a trhaný. Ak má však klamár reč dopredu premyslenú, hovorí pomaly a nižším hlasom. Aj prehnane priateľské správanie – potľapkávanie po pleci, uchopenie partnerovej ruky do dvoch rúk a následné mohutné potriasanie ruky nemusí byť len znakom srdečnosti, ale klamstva.
Najväčším problémom pri rozpoznávaní klamára je odhaliť rozdiel medzi klamstvom a nervozitou, pretože mnohé neverbálne prostriedky sú totožné. Reč tela človeka poskytujúceho informáciu, s ktorou vnútorne nesúhlasí, nesie tiež mnohé znaky reči tela klamára. Dokonca platí, že ak človek uplatňuje neverbálne prostriedky typické pre klamstvo, neznamená to automaticky, že nehovorí pravdu. Rečou svojho tela môže signalizovať domnienku, že klame jeho partner. Nie všetky klamstvá sú klamstvami v pravom zmysle. Nevinné lži sú súčasťou vzťahov, bránia citovému zraňovaniu nemilosrdnou pravdou. Nebezpečné sú klamstvá, ktoré škodia druhému a klamár má z nich prospech.
Ženy dokážu lepšie interpretovať neverbálnu komunikáciu a rýchlejšie odhalia rozdiely medzi slovami a rečou tela ako muži. V mnohých príručkách preto odporúčajú mužom, že ak chcú klamať žene, mali by to urobiť tak, aby ich žena nevidela, teda klamať v liste, e-maili, esemeske, pri zhasnutom svetle alebo po telefóne – tu treba dať pozor na tón hlasu. Ako klamať mužovi, to neviem. Ale aj tu platí, že muži klamstvo podľa reči tela ťažšie odhalia.
Autor: OĽGA ŠKVARENINOVÁ
