Washington 6. marca (TASR) - Spojené štáty zvažujú presun svojich jednotiek pôsobiacich v Južnej Kórei. Minister obrany USA Donald Rumsfeld dnes oznámil, že vojaci by mohli byť odsunutí od hraníc so Severnou Kóreou alebo premiestnení do inej krajiny.
Rumsfeld na stretnutí so zamestnancami Pentagónu vyhlásil, že kontingent 37.000 amerických vojakov rozmiestnených pri demilitarizovanej zóne rozdeľujúcej Kórejský polostrov je "príliš vysunutý" a málo pružný pre iné misie. Dodal, že juhokórejské jednotky sú schopné túto úlohu zvládnuť.
Šéf Pentagónu, bez priamej zmienky o aktuálnej kríze okolo severokórejského jadrového programu, vyjadril presvedčenie, že v rámci konzultácií s novou vládou v Soule dôjde k určitým zmenám v súvislosti s vojenskou prítomnosťou USA. Ako možnosti ďalšieho postupu uviedol presunutie Američanov južnejšie od severokórejských hraníc, ich návrat do USA, alebo redislokáciu do iných krajín.
Vyhláseniu amerického ministra predchádzala výzva juhokórejského premiéra Goh Kuna, ktorý na stretnutí s americkým veľvyslancom v Soule Thomasom Hubbardom vyzval na zachovanie americkej vojenskej prítomnosti v nezmenenej sile.
Spojené štáty odmietajú požiadavku Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) na bilaterálne rokovania o vyriešení krízy vyvolanej reaktiváciou severokórejského nukleárneho programu. Kríza eskaluje od jesene 2002, keď Pchjongjang priznal obnovenie aktivít v komplexe Jongbjon, ktoré mali byť na základe dohody z roku 1994 zmrazené výmenou za dodávky paliva.
KĽDR neskôr odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a obnovila prevádzku ťažkovodného jadrového reaktora o výkone päť megawattov. Pchjongjang argumentuje, že reaktor spustil, aby nahradil výpadky v dodávkach elektriny vyvolané zastavením dodávok paliva. Západní experti však výkon reaktora považujú za príliš malý na to, aby mal výrazný vplyv na zásobovanie elektrinou - a za dôvod jeho spustenia považujú snahu získať vyhorené jadrové palivo, ktoré sa využíva pri výrobe atómových bômb. V Jongbjone sa nachádza aj sklad s 8000 vyhorenými palivovými článkami. Pchjongjang, ktorý údajne disponuje niekoľkými jadrovými náložami, jongbjonskú prevádzku na spracovanie vyhoreného paliva neobnovil. Ak by k tomuto kroku pristúpil, podľa pozorovateľov by išlo o najvážnejšiu udalosť v rámci prebiehajúcej krízy.
K ostatnému incidentu došlo cez víkend, keď severokórejské stíhačky v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Japonským morom prenasledovali americké prieskumné lietadlo, pričom ho aj zamerali svojimi radarmi a dostali sa nebezpečne blízko.
Ako odstrašujúcu silu USA ku Kórejskému polostrovu vyslali svoje bombardéry. Prvé z 24 strojov B-52 a B-1 dnes pristáli na pacifickom ostrove Guam.
