tinu.
Ďalší osud fiorentiny, ktorá patrí k Toskánsku rovnako neodmysliteľne ako zvlnené kopce, vysoké štíhle cyprušteky a renesančné umelecké poklady, závisí od rozhodnutia orgánov Európskej únie, či v mene bezpečnosti spotrebiteľov zakážu konzumáciu hovädzieho s kosťou.
„Nikto nemá právo robiť zo mňa nešťastného človeka. Chcem si na svojej fiorentine aj naďalej s pôžitkom pochutnávať,“ vyhlasuje Dario Cecchini, jeden z preslávených toskánskych mäsiarov. A nezabudne pripomenúť, že ak Európska únia naozaj zakáže predaj hovädzieho vrátane fiorentiny, ku ktorej patrí aj kus chrbtového stavca, jeho obchod v rozprávkovo vyzerajúcom mestečku Panzane v kraji Chianti sa stane ohniskom revolty.
Hoci talianska vláda dala už najavo, že sa rozhodnutiam Európskej únie v súvislosti s hovädzím nemieni protiviť, mäsiari a majitelia reštaurácií v Toskánsku nezastierajú, že v prípade zákazu hodlajú predávať hovädzie hoci aj načierno.
„Ak bude vzbura znamenať záchranu našej tradície, tak som revolucionár,“ vyhlasuje Cecchini. Má na to aj svoje vysvetlenie: „Keď nie je zákon vyhovujúci, musí sa porušovať. Svoju fiorentinu si nenechám vziať.“
Dario Cecchini prevzal remeslo od svojich predkov, ktorí sa ním živili celé tri storočia. Niet teda divu, že o svojej práci hovorí s vášňou básnika, pričom s láskou hladí kusy hovädzieho mäsa rozvešané v obrovskej chladiarni.
„Fiorentina, to je potrava pre dušu. Keď ju jete, cítite, ako vám postupne začína v žilách prúdiť život. Je v tom celá toskánska renesancia, celá toskánska poézia, všetko z Danteho pekla,“ hovorí.
Pán Cecchini má 45 rokov a svojim zákazníkom pri obsluhe s obľubou recituje pasáže z Danteho Božskej komédie. Jeho reštaurácia, zariadená starými ručne vyrezávanými stolmi s mramorovými doskami, sa v tej chvíli mení na divadlo jedného herca.
Vo Florencii cítiť vo vzduchu ducha občianskej neposlušnosti. Ak by tamojšie reštaurácie nesmeli podávať obľúbenú fiorentinu, bolo by to podobné, ako keby v londýnskych krčmách zakázali pivo.
V toskánskych reštauráciách sa fiorentina nepodáva porcovaná, ale na váhu – a vážia ju podobne, ako zlatníci na moste cez rieku Arno vážia šperky. Fiorentina patrí v Toskánsku k rovnakým zážitkom, ako je prechádzka cez Ponte Vecchio vo Florencii.
V srdci tohto mesta, blízko mosta, kde Dante písal svoju Božskú komédiu, vedie Torello Latini reštauráciu, ktorú jeho rodina vlastní už od roku 1900. Reštaurácia sa za tých sto rokov stala pre Florenciu synonymom fiorentiny. Denne jej tu približne 300 hostí skonzumuje najmenej 90 kilogramov.
„Hrozba zákazu hovädzieho sa u nás prejavila naozaj prekvapujúcim spôsobom,“ hovorí Latini. „V poslednom čase som zaznamenal o túto pochúťku ešte väčší záujem.“
„Napriek tomu, že so zákazom nemôžem súhlasiť a na obranu hovädzieho steaku a toskánskej tradície použijem všetky prostriedky, budem musieť rozhodnutie rešpektovať,“ krčí plecami Latini.
Znamená to, že bude svojim hosťom podávať fiorentinu bez neodmysliteľnej kosti? „Keď ma prinútia, aby som kosť vykrojil, stiahnem fiorentinu z jedálneho lístka. Steak bez kosti jednoducho už steakom nie je. Je to len kus mäsa, a to ja svojim zákazníkom podávať nemienim,“ hovorí rozhodne. (čtk)
