„Na východe zdochol pes! Hodiny stojím pred kostolom a v čiapke mám zopár drobných,“ sťažuje sa čerstvý päťdesiatnik, starým Košičanom známy ako Leli. Bývalý vynikajúci športovec prišiel pre alkohol o všetko. Vyhodili ho zo školy, kde učil, stratil rodinu, byt.

Pred tromi rokmi sa dal na žobranie. „Ale keď som bol v Bratislave, chlape, žil som si ako kráľ. Raj na zemi. Ľudia tam majú peniaze, nie ako u nás. Pre nich je päťdesiat korún ako pre nás päťdesiat halierov. Bol som tam mesiac a zarobil som viac ako doma za tri. Neviem, či sa tam aj s partiou nepresťahujem,“ zastrája sa Leli, povolaním žobrák.

Zuzana je telom i dušou Košičanka. Je absolventkou Pedagogickej fakulty v Prešove, slobodná, má vyše tridsať. Pracuje v ženskom magazíne ako redaktorka. Do hlavného mesta sa presťahovala začiatkom tohto roku. „Neodchádzalo sa mi ľahko. V Košiciach mám rodičov, sestru, s ktorou si veľmi dobre rozumiem, priateľov.“ V Košiciach vystriedala viacero médií, ale stále zarábala málo. Prihlásila sa do konkurzu na miesto redaktora. A aj ho vyhrala. „Opýtali sa ma, či by som bola ochotná presťahovať sa. Vtedy som si povedala – prečo nie? Nezarobím bohviekoľko, ale je to podstatne viac ako v Košiciach. Bratislavu síce nemám veľmi v láske, ale sú tu aj moji bývalí kolegovia z Košíc.“

Vyučený stolár Ladislav začínal po revolúcii ako živnostník. Dnes má malú firmu na predaj, montáž a opravy parkiet a podlahovín. Aj on zamieril z Košíc do Bratislavy. „Na východe bez úplatku zákazku nezískaš. Darmo dáš najlepšiu ponuku.“

V Bratislave zvíťazil vo verejnej súťaži na dlažbu vo veľkom obchodnom centre. Dnes má v hlavnom meste hlavný stan firmy, z Košíc chodí na týždňovky. „Nerobím si ilúzie, že v Bratislave nie je korupcia. Ale začína tu fungovať naozajstný trh. Preto sa sem snažia dostať všetky domáce i zahraničné firmy. Doma som strácal chuť do života. Tu som ju znovu získal. A vďaka Bratislave som zistil, že my, východniari, nemáme dôvod na komplexy menejcennosti.“

Košičan Andrej má doktorát a kandidatúru z prírodných vied. Ovláda dva cudzie jazyky, ako zamestnanec štátnej firmy pracoval v zahraničí. Po zániku štátneho podniku sa dal na podnikanie, neskôr pôsobil v treťom sektore. Pred dvoma rokmi sa prihlásil do konkurzu na funkciu riaditeľa zahraničnej organizácie.

„Bola to lákavá ponuka. Skúsil som a vybrali ma. V Bratislave som si našiel podnájom, chodím na týždňovky. Samozrejme, životné náklady sú oveľa vyššie ako doma, ale stojí to za to. Aspoň finančne. Na druhej strane zo života v Bratislave nemám nič. Pracujem dvanásť aj štrnásť hodín denne, prácu si nosím aj na víkendy do Košíc.“