„Napíšem ti scenár,“ povedal pred štyrmi rokmi francúzsky režisér Luc Besson priateľovi – režisérovi Gérardovi Pircsovi. Za mesiac vystrihol story, zaistil produkciu a vznikol film, príbeh snehobieleho taxíka značky Peugeot 406, s ktorým zbesilo križuje marseillské ulice mladý taxikár dobrodružnej povahy. Francúzska komédia mala v krajine svojho pôvodu taký úspech, že pred rokom Luc Besson ponuku zopakoval Gérardovi Krawczykovi, pomocnému režisérovi jeho Johanky z Arku. Druhý diel – Taxi, taxi – rýchlo dobehol prvý. Aký je? Drahý, akčný, rýchly, veselý, ľudový a vďačný.
Luc Besson, najamerickejší režisér Európy, Hollywoodčan medzi Francúzmi, kultúrnej stratégii svojej vlasti ukázal znovu dlhý nos. Taxi, taxi s jeho scenárom a produkciou sa stal najnavštevovanejším filmom vlaňajška vo francúzskych kinách.
Taxi, taxi je klipovitým, postmoderným pokračovaním klasických komédií francúzskeho typu, s Louisom de Funesom či Pierrom Richardom. Pravda, tu je hlavnou postavou šarmantné auto. Ako káže tradícia, terčom zábavy sú aj dnes slabomyseľní strážcovia poriadku. O spríjemnenie oddychových časov medzi spanilou jazdou a karambolmi sa stará v svižnom rytme ľahký dej – únos japonského ministra a jeho záchrana z pazúrov japonskej mafie, ľúbostná línia medzi pôvabnou dcérou generála a mladým Arabom, ktorý sa tvári, že študuje medicínu. Japonskí gangsteri na čiernych kraksniach so značkou Mitsubishi nemajú šancu proti elegantnému Peugeotu, ktorý, ako novodobý D‘Artagnan, je vždy ten najmilší a najlepší. Keď je naozaj zle, vzlietne, akoby patril Jamesovi Bondovi.
Nápaditý tím pretekárov a technikov vytvoril dizajn dokonalým bleskovým naháňačkám, superreklame na francúzsky automobilový priemysel. Autá narážajú do seba, vyhadzujú sa navzájom do vzduchu a ladne dopadajú jedno na druhé. Na počudovanie môže za určitých okolností mať aj kopa plechu istý pôvab.
Pod padákom slávne taxi vypustené z lietadla francúzskej armády velebne klesá na Paríž, v ktorého uličkách, na mostoch a koľajniciach potom dovŕši sériu naháňačiek. Tá sa skončí triumfálnou jazdou na Champs Elysées. A pod Eiffelovkou, za zvukov rozmarnej melódie s harmonikou, sa akčná sranda zmenila na lákavú turistickú pohľadnicu.
ANDREA PUKOVÁ
