BRATISLAVA – Zákon o rodine, ktorý u nás platí, je z roku 1963 a už minimálne desať rokov je absolútne neprijateľný. Vôbec nezohľadňuje zmenené podmienky.
Aj preto dochádza pri určovaní výšky výživného na súdoch k paradoxným situáciám.
„Sama vychovávam osemnásťročné dvojičky. Ich otec platí výživné dvetisíc korún. Pracujem v školstve, z môjho príjmu vyjdeme len-len. Syn aj dcéra chcú študovať na vysokej škole. Otec podnikateľ sa o deti nezaujíma, založil si novú rodinu. Požiadala som o zvýšenie výživného so zdôvodnením, že kým my s deťmi ledva dosahujeme životné minimum, manželova nová rodina si žije v hojnosti. Na súde som však neuspela. Predložil doklady, podľa ktorých je v podnikaní v mínuse. Sudkyňa jeho argumenty uznala a mne poradila, aby som počkala, až sa mu začne dariť. Bolo mi do plaču.
Žiadala som ju, nech sa pozrie z okna, na akom drahom aute prišiel na súd. Ak sa mu naozaj nedarí, z čoho si ho kúpil? Ako to, že jeho nová manželka nemusí pracovať, keď sú na tom tak biedne?“ hovorí pani Milica z Bratislavy. Sudkyňa z Okresného súdu v piatom bratislavskom okrese sa striktne držala príjmov, ktoré jej otec dvojčiat predložil. Literu zákona neporušila.
„Pred desiatimi rokmi vstúpil aj u nás do platnosti Dohovor o právach dieťaťa. Jeho dodržiavanie je však na Slovensku iba fiktívne,“ hovorí výkonná riaditeľka Národnej asociácie sudkýň Slovenska JUDr. Darina Baranová. Hoci sme sa dohovorom zaviazali urobiť všetko pre uplatnenie práv dieťaťa, doteraz sme neprijali zákon, ktorý by upravoval podrobnosti o týchto právach.
„Súčasný zákon o rodine, ktorý bol prijatý ešte v roku 1963, napríklad stanovuje, že výživné sa určuje so zreteľom na zdôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti rodiča. Platí zásada, že horná hranica výživného súvisí s jeho spotrebným charakterom. V praxi to znamená, že dieťa aj veľmi solventného rodiča má nárok len na výživné pokrývajúce jeho základné životné potreby. Životná úroveň tých detí, ktoré nežijú so solventným rodičom, sa znižuje. Ak by sudca mal už možnosť uplatniť dohovor, dieťa by nebolo poškodené,“ mieni riaditeľka Baranová.
V máji uložila vláda ministrovi spravodlivosti predložiť na jej rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa štyridsaťročný zákon o rodine. Malo by sa tak stať o rok, do konca júna 2002.
JARMILA HORÁKOVÁ
